Prečo pomáha pôst pri dlhovekosti?

Vedci sa už desaťročia snažia dopátrať k takzvanému elixíru života, ktorý sa považuje za večný prameň dlhovekosti a vitality. Striedmejšie názory sa prikláňajú k tomu, že dlhovekosť závisí najmä od dvoch faktorov – aktívneho životného štýlu a stravy. Ktorý z nich nás udrží dlhšie pri živote?

02.10.2019 06:00
výživa, diéta, zelenina, zeleninová zmes Foto:
Aj naši predkovia museli z dôvodu nedostatku jedla často prechádzať rôznymi pôstnymi obdobiami.
debata

90+ je dlhovekosť

Staroba sa považuje za konečný výsledok starnutia, ktoré sa začína ihneď po narodení a končí sa smrťou človeka. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa staroba delí na tri etapy. Prvá etapa je v rozmedzí 60 – 75 rokov a zahŕňa rannú starobu, teda pokročilý vek. Druhá je ohraničená vekom 75 – 90, čím sa zaraďuje k neskorej starobe, respektíve staršiemu veku. Tretia etapa je nad 90 rokov a nazýva sa súdny vek, ale aj dlhovekosť. Podľa moderných výskumov má každý človek možnosť sám si určiť, aký dlhý a kvalitný bude jeho život, ak ho, samozrejme neovplyvnia vážne choroby, úrazy či nehody.

Šport až na druhom mieste?

V súčasnosti sa do popredia dostáva najmä otázka, či sa na dožívaní vysokého veku podpisuje skutočne len šport, fyzická aktivita, alebo či je možné dať viacej krížikov na vrub iba zdravému stravovaniu. Štúdie sú naklonené najmä druhej možnosti a vychádzajú z tézy, že aj naši predkovia museli z dôvodu nedostatku jedla často prechádzať rôznymi pôstnymi obdobiami. A práve pôst sa aktuálne považuje za jeden z najlepších pomocníkov v boji proti starnutiu. Vedci z Univerzity v Južnej Kalifornii vykonali test, ktorým sa pokúsili zistiť to, ako funguje pôst pri spomaľovaní starnutia.

Pôst zaručí dlhovekosť

Do mini testu sa zapojilo 19 dobrovoľníkov, ktorí mohli konzumovať akékoľvek jedlo v priebehu 25 dní. Zvyšných päť dní v mesiaci sa však museli venovať iba prísnemu pôstu, ktorý spočíval v postupnom znižovaní kalórií prijatej zo stravy, teda z 1090 až na minimálnych 725 kcal denne. Po troch mesiacoch tejto nevšednej diéty vedci zistili, že biomarkery spojené so starnutím, cukrovkou a srdcovými chorobami boli znížené. Biomarkery sa pritom považujú za látky v organizme, ktoré naznačujú nástup choroby, zápalov a infekcie. O zápaloch je pritom známe, že vyvolávajú viaceré ochorenia v tele a spôsobujú rýchlejšie starnutie.

Pomáha priškrtenie kalórií

Podľa vedcov dokáže pôst znižovať hladinu škodlivých hormónov v tele až o polovicu, čím sa celkovo spomalí proces chorobných zmien a starnutia. Odborníci odporúčajú, že tomuto druhu diéty sa môžeme venovať každé tri až šesť mesiacov, a to v závislosti od hmotnosti a obvodu pásu.

V prvý deň diéty by strava mala obsahovať 1090 kcal, čo nie je ani polovica odporúčanej energetickej hodnoty na deň. Jedálniček by mal pozostávať z 10 % bielkovín, 56 % tukov a 34 % sacharidov. Druhý až piaty deň pôstu sa energia priškrtí len na úroveň 725 kcal, pričom jedlo by malo mať 9 % proteínov, 44 % tukov a 47 % sacharidov. Kalórie by mali pochádzať zo zdraviu prospešných potravín, akými sú celozrnná ryža, cestoviny, ďalej ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, sója a dostatočného množstva pitnej vody.

Video
Jedlo z ryže, ktoré sa už stáročia pripravuje v Španielsku. Varí šéfkuchár Marcel Ihnačák

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravý životný štýl #dlhovekosť #pôst