„Po takzvanom prázdnom hniezde, keď deti odídu z domu, je to strata zamestnania, strata sociálnej hodnoty, strácanie známych a priateľov, pokles finančnej kondície, nárast chorobnosti a potreba užívania liekov, slabnutie zraku, sluchu, pohybovej výkonnosti. Psychologická pomoc býva nízka, často vôbec žiadna,“ vysvetľuje primárka I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice Iveta Potočňáková.
Podľa jej slov nebýva ani ponúkaná, ani hľadaná, čo je veľká škoda, pretože by vedela pomôcť. Ani v populárne náučnej literatúre, ani v povedomí spoločnosti nie je prítomné adekvátne spracovanie náročnosti a úskalí starnutia. Nemálo seniorov na to doplatí.
„Ak túto skupinu môžeme označiť ako s adaptáciou zviazanú depresiu, tak jestvuje ešte iná, rovnako významná skupina depresií seniorov. Je ňou takzvaná medicínska depresia typu duševnej choroby ako takej. Treťou podskupinou depresívnych stavov bývajú chorobami alebo liekmi spôsobované depresívne stavy. Pre všetky typy depresií vo vyššom veku platí, že sú podceňované a poddiagnostikované, často sa pripisujú na vrub „normálneho“ starnutia," hovorí primárka. Ich neliečenie nielenže podrýva kvalitu života seniora, a tým aj ich rodiny, ale býva spájané s vyššou telesnou chorobnosťou, vyššou úmrtnosťou v dôsledku telesných ochorení a aj so zvýšenou samovražednosťou.
Tlak početných a významných životných zmien a nedostatočná príprava na ne u niektorých seniorov vedie k nadužívaniu alkoholu alebo liekov. Ako uviedla doktorka Potočňáková, aj u tých, ktorí počas svojho doterajšieho života nemali s týmto spôsobom „riešenia problémov" skúsenosti alebo dosiaľ nevykazovali žiadne sklony k závislosti. „Vyšší vek je obdobím, keď vzniká akási druhá vlna „popíjačov“- tá prvá vzniká okolo 20 roku života. Vzhľadom na zmeny v organizme seniora sa aj popíjanie môže ľahko stať zdravotným problémom," varuje. Podobné je to pri nekončiacom sa užívaní liekov na spanie, na uvoľnenie a od bolesti. Ak užívanie liekov dôsledne nevedie lekár či odborník, môže sa vyvinúť psychická alebo telesná závislosť so všetkými dôsledkami.
Problematiku demencií je potrebné odlíšiť od zábudlivosti ako takej. „Je známe, že s vekom zábudlivosť narastá, neznamená to však automaticky, že človek trpí demenciou. Môže to byť fyziologický prejav, prejav aktuálnej indispozície, prejav nepoznanej depresie, dôsledok závislosti od alkoholu či liekov alebo prejav iného telesného či psychického ochorenia. Jedinou serióznou prevenciou je dostatok fyzickej práce a zdá sa, že aj všeobecne známe rady týkajúce sa zdravého životného štýlu,“ približuje primárka. Pod zdravým životným štýlom rozumieme dostatočný spánok, vhodný pomer medzi prácou a oddychom, intelektuálnou a fyzickou aktivitou, pestrý jedálny lístok s dostatkom surovej stravy, vyhýbanie sa tabaku, alkoholu, neordinovaným liekom a tiež vyvážený pomer medzi „dať a brať".
„Vždy je lepšia zbytočná návšteva, než konštatovanie, že ste „prišli neskoro". Rozpaky vzhľadom na starostlivosť o svoje zdravie treba raz a navždy odložiť," skonštatovala primárka Potočňáková.