O tom, ako sa ubrániť týmto ťažkostiam prezradili v rozhovore pre Pravdu liečebná pedagogička PaedDr. Mária Čunderlíková a psychologička Mgr. Simona Krakovská z neziskovej organizácie Centrum MEMORY.
V akom veku sa zvyčajne začínajú problémy s pamäťou a s čím najčastejšie súvisia?
Je pravda, že niektorí z nás sú s pribúdajúcim vekom viac zábudliví. Trvá nám dlhšiu dobu než sa naučíme nové veci, zapamätáme si nové výrazy či nové mená, alebo než nájdeme svoje okuliare. Ide väčšinou o známky ľahkej zábudlivosti, nie o vážne problémy s pamäťou. Ľudia okolo šesťdesiateho roku života, zvyčajne po nástupe na dôchodok, zmenia svoj spôsob života aj jeho tempo. Prirodzene rokmi môže nastúpiť s poklesom povinností celkové mierne spomalenie. Pre udržiavanie si dobrej pamäti je vhodné pokračovať v záujmoch a koníčkoch, stretávať sa s priateľmi, zdravo sa stravovať, cvičiť. Ak nám, napriek našej snahe žiť aktívne, zabúdanie robí starosti, je potrebné navštíviť svojho lekára.
Ako sa najčastejšie prejavujú poruchy pamäti u seniorov?
Poruchy pamäti sa prejavujú často ako roztržitosť, neistota v dátumoch a termínoch, ochudobňuje sa slovná zásoba. Môžu sa zmeniť záujmy aj schopnosť vykonávať zložitejšie činnosti ako je šoférovanie, práca s internetom, zaobchádzanie s peniazmi. Tento stav sa však nemusí zhoršovať a senior stále môže žiť vo svojom pôvodnom prostredí a starať sa o seba. Je nutné uviesť, že u niekoho poruchy pamäti ani s pribúdajúcim vekom nenastanú, u niekoho dôjde k miernemu zhoršeniu, ktoré však nemusí znamenať niečo vážne, u niekoho však zhoršenie pamäti a ostatných poznávacích funkcií môže byť spôsobené nejakým ochorením.
Dokáže samotný senior na sebe rozpoznať, že má problémy s pamäťou, alebo si to väčšinou všímajú jeho príbuzní?
Niektorí seniori sú veľmi všímaví k svojim meniacim sa pamäťovým schopnostiam a sami vyhľadajú pomoc, spolupracujú s lekárom a svojou rodinou, dodržiavajú odporúčania, užívajú lieky, trénujú si pamäť. Naopak, niektorí seniori sú nekritickí k tomu, že sa ich schopnosti menia, nie sú ochotní ísť na vyšetrenie a je náročné ich problémy s pamäťou riešiť.
Je možné preventívnymi opatreniami zabrániť, alebo zmierniť stratu pamäti u starších ľudí?
Prevencia problémov s pamäťou spočíva v celkovom životnom štýle, dostatočnom pohybe a cvičenia, zdravej strave, ďalej v mentálnej aktivite formou celoživotného vzdelávania a v zmysluplnom trávení voľného času, to je v záujmoch a koníčkoch. Netreba zabúdať aj na to, že prevenciou je aj dostatok odpočinku, správne zvládanie stresu a dobrí priatelia, podpora v rodine. Z hľadiska výživy je prevenciou konzumácia kvalitnej a rozmanitej stravy, a to najmä omega-3 mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú v rybách. Je potrebné zabezpečiť aj dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok.
Ktoré faktory najviac negatívne vplývajú na stratu, respektíve poruchy pamäti u starších ľudí a prečo?
Negatívne vplývajú niektoré užívané lieky, depresia, dehydratácia organizmu, nedostatok zdravého jedla, vitamínov a minerálov v tele, problémy so štítnou žľazou, poranenia hlavy, cievna príhoda, alkohol ale aj osamelosť a nedostatok činností a záujmov. Poznávacie funkcie negatívne ovplyvňuje aj nedostatok pohybu fyzického aj mentálneho, nezáujem o nové veci.
S poruchami pamäti súvisí aj rozvoj degeneratívneho mozgového ochorenia, Alzheimerovej choroby. Kedy možno hovoriť o bežných výpadkoch pamäti a kedy už ide o chorobný stav?
Prejavy Alzheimerovej choroby sa objavujú pomaly, spočiatku to môže vyzerať ako obyčajná zábudlivosť, ale problémy človeka s Alzheimerovou chorobou sa časom zhoršujú. Spočiatku si môžeme všimnúť len to, že človek rozpráva tie isté príhody, opakovane kladie rovnaké otázky. Časom je však pre nich náročné vykonávať každodenné záležitosti ako nakupovanie, varenie, samostatné cestovanie. Postupujúcou chorobou ľudia s Alzheimerovou chorobou potrebujú niekoho, kto im pomôže postarať sa o všetky ich potreby (stravovanie, kúpanie) u nich v domácnosti alebo v zariadení sociálnych služieb. Je však taktiež dôležité povedať, že napriek problémom s pamäťou a zvládaním bežných denných aktivít, osobnosť človeka a jeho emočné prežívanie zostávajú zachované.
Je možné včasnou diagnostikou zabrániť ďalšiemu rozvoju, respektíve spomaliť priebeh Alzheimerovej choroby?
Včasná návšteva lekára pri podozrení na poruchy pamäti je dôležitá z dôvodu, aby lekár zistil príčinu a diagnostikoval ochorenie, ktoré ich spôsobuje. Niektoré ochorenia sú liečiteľné a poruchy pamäti sa dajú liečiť. Ak je príčinou porúch pamäti Alzheimerova choroba, je veľa toho, v čom môže včasná liečba pomôcť, napriek tomu, že sa ochorenie nedá vyliečiť. Farmakologické aj psychosociálne terapie môžu na počiatočné obdobie liečby zlepšiť pamäťové schopnosti a neskôr ich spomaliť. Môžu taktiež pomôcť pri zvládaní obáv, či napríklad depresie a najmä predĺžiť kvalitný život.