Akí sme v skutočnosti starí?

Rozdiel medzi dátumom narodenia, ktorý máme napísaný v občianskom preukaze a reálnym stavom organizmu sa nemusí často zhodovať.

17.11.2019 09:00
dôchodci, seniori Foto:
Ak sme v telesnej a psychickej pohode, nezáleží na tom, či prežívame jeseň svojho života.
debata

Zatiaľ čo niektorí štyridsiatnici sa cítia o niekoľko desiatok rokov starší, naopak, niektorí seniori sa môžu cítiť tak, akoby práve prežívali zlaté časy stredného veku. Aký je rozdiel medzi chronologickým a biologickým vekom?

Mladosť či staroba

Chronologický vek vypovedá o tom, koľko rokov máme podľa kalendára. Biologický sa nedá zmerať. Je však pocitový. Ak sme v telesnej a psychickej pohode, nezáleží na tom, či prežívame jeseň svojho života. „Biologický vek je vo svojom výsledku veľmi premenlivá hodnota. Existuje celý rad prejavov organizmu, ktoré máme možnosť merať a hodnotiť a na základe ktorých sa určuje, ako starí v skutočnosti sme. Pretože do procesu hodnotenia vstupuje príliš veľa ukazovateľov, ktoré je možné interpretovať rôznymi spôsobmi, odvíjajú sa od toho aj odlišné výsledky, samotný výsledok tak nikdy nie je presný,“ vysvetľuje pre Pravdu popredný český špecialista pre výživu a šéf spoločnosti ATAC Martin Jelínek.

Je to tak, ako sa cítime

Biologický vek sa tak podľa neho môže výrazne líšiť od toho chronologického. Najväčší vplyv pri určovaní biologického veku teda nemá vôbec genetika. „Ale naopak, epigenetické faktory, teda podmienky, v ktorých žijeme, a to kvalita vzduchu, vody, jedla, úroveň pohybovej aktivity, stres a ďalšie faktory. Môže sa tak stať, že v šesťdesiatke je naše telo „opotrebované“ v rozsahu, kedy sa biologicky chová ako v štyridsiatke, alebo tiež ako v osemdesiatke,“ pokračuje expert na výživu. Zjednodušene povedané, za výslednú hodnotu biologického veku nesieme zodpovednosť sami na základe toho ako sa priebežne o seba staráme.

Aj v osemdesiatke maratóny

Niektoré veci, ktoré ovplyvňujú biologicky vek nemôžeme mať síce absolútne pod kontrolou, tie však, našťastie, neprevažujú nad tými, ktoré riadiť a ovplyvňovať môže. Napríklad, človek v osemdesiatke nebude mať kvalitu svalovej hmoty ako aktívny tridsiatnik, bohatú vlasovú pokrývku hlavy, či neopotrebovaný pohybový aparát a zuby. „Niekto svoj život prehýri a nedožije sa ani päťdesiatky, iný zase v osemdesiatke behá maratóny,“ vysvetľuje Jelínek to, aký vplyv má na stav organizmu devastovanie tela fyzickou nečinnosťou, zlým stravovaním, fajčením, alkoholom či inými druhmi drog.

Metabolizmus je dôležitý

Do hodnotenia biologického veku sa započítava pomerne široké spektrum metabolických prejavov. V tomto prípade kľúčovú úlohu zohráva fungovanie metabolizmu a zdravotný stav. Počíta sa ale napríklad i so stupňom opotrebovanie zubov či kĺbov, prípadne hustota kostí, čo sú pomerne významné ukazovateľa, ktoré v tomto výpočte zohrajú úlohu. Ako teda zistíme rozdiel medzi biologickým a chronologickým vekom a je vôbec merateľný? Rozdiel medzi chronologickým a biologickým vekom je pohyblivý, pomerne jednoducho ho môžeme ovplyvňovať. Postup zahŕňa prácu so všeobecne známymi pravidlami zdravého životného štýlu.

Stres ničí telo i myseľ

Martin Jelínek, ktorý sa vo svojich online kurzoch venuje špeciálne aj tajomstvu biologického veku tvrdí, že k týmto pravidlám patrí najmä úprava stravy a správna pohybová aktivita. Dôležitá je tiež kontrola stresových prejavov, napríklad meditačným cvičením a nestavanie sa proti prirodzenosti biologických rytmov prírody, napríklad dodržiavaním spánkového režimu. S rastúcim chronologickým vekom, samozrejme, rastie i stupeň opotrebovania celého tela. Treba však počítať aj s tým, že niektoré zmeny v tele sú nezvratné.

„Faktom ale je, že väčšina prejavov metabolizmu je pružná a dobre reaguje na podnety v akomkoľvek veku. Naviac, ľudský organizmus nie je stroj, jeho správanie ovplyvňujú v najväčšej miere emócie, teda stav mysle. Z toho vyplýva, že nič nie je definitívne stratené a má zmysel začať sa o seba sa starať v akomkoľvek veku,“ pokračuje výživový poradca.

Športovci nie sú vo výhode

Navyše, starnutie ovplyvňuje stres, fajčenie a koncepcia stravy, kde je treba prirátať i pitný režim vrátane alkoholu. Ďalej je to užívanie rôznych drog vrátane liekov, najmä čo sa týka ich vedľajších účinkov. Organizmus tiež negatívne reaguje na akékoľvek extrémy, jeho adaptačné mechanizmy sú preťažované, napríklad nevhodnými diétami, či neprimeranými športovými výkonmi.

„Napríklad vrcholoví športovci môžu excelovať vo väčšine hodnotiteľných parametrov, stupeň oxidácie a fyzickej amortizácie je však u nich ale silno nadpriemerný a premietne sa to výsledku. Zjednodušene povedané je možné tvrdiť, že ideálnou koncepciou je snažiť sa udržiavať rovnováhu vo všetkých faktoroch,“ uzatvára pre Pravdu Jelínek.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vek #staroba #stres #metabolizmus #biologický vek