Len za prvé dva roky bolo odoslaných úctyhodných 50-tisíc pozdravov z celého sveta. Viac o vzniku a histórii Vianočnej pošty prezradila v rozhovore pre Pravdu Ľubica Noščáková zo spomínaného združenia.
Kedy vznikla myšlienka založenia Vianočnej pošty a čo je jej hlavným cieľom?
Je to už približne deväť rokov, čo som začala so žiakmi základnej školy chodiť do domova dôchodcov. Najskôr nás poprosili len pri príležitosti jubilea jedného zo seniorov, aby sme im urobili krátky program. A tak sme prišli… A v okamihu, keď som videla, ako seniori reagujú na deti, ktoré im zrazu „prikvitli“ do života a ako začali prekvitať, ako ožili, bolo u mňa rozhodnuté.
Rozhodnuté pokračovať ďalej?
Začala som hľadať, čo by mohli žiaci školy a seniori z domova dôchodcov robiť. Začali sme prichádzať pravidelne, tvorili sme spolu vo vopred pripravených dielničkách, hrali na harmonike a gitare a spievali, tancovali, čítali si navzájom, hrali spoločenské hry, maľovali, kreslili. No a pred Vianocami sme si vypočuli, aké je pre nich ťažké, že už ako čiastočne imobilní sa cítia byť „mimo“ Vianoc.
Čo seniorov najviac trápilo v predvianočnom období?
Najmä to, že nezažívajú prípravy. Výzdobu síce majú urobenú, ale nepečú, nezdobia, nemôžu pripravovať a už vôbec nie ísť nakupovať darčeky, či stretnúť sa na vianočných trhoch, dať si punč s priateľmi. Všetok ten „čarovný zhon“, ktorý zažívame my všetci, sa deje mimo nich a oni sa cítia vyčlenení. A tak sme začali postupne prinášať do domova chute, vône a čarovný láskavý zhon vianočných príprav. Piekli sme medovníky a chodili ich zdobiť spolu do domova dôchodcov. Okrem detí zo školy so mnou chodievali aj moje deti.
Vieme, že vašou inšpiráciou pri odštartovaní Vianočnej pošty bola vtedy vaša 13-ročná dcéra Hana.
Dcéra mi pred tromi rokmi po jednom takomto stretnutí so seniormi povedala: Mami, prečo sa ich neopýtaš, čo by ich naozaj potešilo, prečo im robíme radosť tak, ako chceme my? To ma zarazilo, no už som bola naučená, že počúvať deti sa oplatí. Hana chodila pomedzi seniorov a od mnohých si vypočula podobné príbehy o tom, ako sa ich Vianoce začínali tým, že im prichádzali vianočné pozdravy od blízkych. Také ozajstné, rukou písané pohľadnice a listy s osobnými želaniami. Vraveli, ako si ich doma vystavovali na poličku a ako postupne pribúdali, tak boli Vianoce bližšie a bližšie. Prinášali im správu o tom, že je niekto niekde na svete, kto na nich naozaj myslí a dáva si tú prácu s napísaním krasopisných pozdravov a srdečných prianí a praje im požehnané sviatky.
Ako sa teda začala Vianočná pošta?
V tom čase bolo v domove 123 starkých a my sme spočítali, že ak napíšeme sedem pohľadníc denne, tak na Vianoce budú mať všetci svoje želanie. Pravda tak, ako sú zvyknutí. Ručne písané s pečiatkou a prinesené poštárkou. No a potom to naše dieťa dostalo ešte jeden nápad, aby sa pridali aj iní ľudia. Poprosila som manžela, aby urobil on-line formulár, kde mi každý, kto chcel písať nechal meno a mail a ja mu pošlem adresu jedného seniora. V priebehu niekoľkých dní bolo v zbernom formulári 3000 dobrovoľníkov, ktorí boli odhodlaní písať starkým do domova pohľadnice. No ja som mala „iba 123 seniorov“ (smiech). A tak sa celá naša rodina pustila do akcie. Začali sme oslovovať a obtelefonovávať domovy dôchodcov a tie sa pridávali, rovnako ako píšuci dobrovoľníci.
Koľko pozdravov pre seniorov odoslali dobrovoľníci v prvom roku Vianočnej pošty?
V ten rok bolo dobrovoľníkmi odoslaných neuveriteľných 11.101 pozdravov. Niektoré z nich som na stolíkoch a políčkach vídavala ešte v máji, seniori sa z nich tešili, niektorí ich hladkali rukami, iní nemohli uveriť, že aj na nich niekto niekde myslí. Bol to neuveriteľný zážitok. Pre niektorých to bol posledný pozdrav, dobré slovo, láskavosť, ktorú dostali do daru.
V rámci Vianočnej pošty môžu písať ľudia z celého sveta?
Áno, z celého sveta. Toto bolo a je úžasné. Ľuďom, ktorí často nedokážu ísť už ani za múry svojej izby či domova dôchodcov, nieto ešte do sveta, k týmto ľuďom zrazu začal prichádzať až k ich posteli, na ktorej trávia veľa času, svet. Manžel urobil interaktívnu mapu pisateľov a teda Slováci z celého sveta vôkol celej zemegule a najviac zo Slovenska písali a posielali pozdravy. Tak, ako to kedysi robievali so svojimi rodičmi pre svojich starkých, teraz to robia so svojimi deťmi, alebo len tak…
Ako sa uskutočňuje prihlasovanie?
Prihlasovanie sme nechali tradičné od prvého roku a funguje cez formulár na stránke nášho občianskeho združenia www.pohodovo.sk. Stačí kliknúť na REGISTRÁCIA PRE PISATEĽOV VIANOČNEJ POŠTY , a potom už len vyplniť svoje údaje (meno, mail, počet pozdravov, ktoré je pisateľ odhodlaný napísať), následne dostane pisateľ certifikát odhodlaného pisateľa. Dňa 6. decembra sa registrácia uzavrie a začneme rozosielať adresy. Okolo 10. decembra majú všetci svoje adresy a odosielajú priania poštou. Približne dva dni nato prichádzajú pozdravy starkým do domovov.
Prihlásiť sa však môžu aj tí, ktorí chcú, aby im prišla pošta.
Pridali sme aj tlačidlo na registráciu pre domovy, lebo ako sa dobro šíri ďalej, pribúdajú pisatelia, ale ozývajú sa aj domovy, ktoré už od iných dostali informácie o tom, ako ich seniori zažili krásne chvíle vďaka minulým ročníkom Vianočnej pošty a chceli by to tiež svojim starkým dopriať.
Prečo sa zvolila práve forma listu, v čom spočíva jeho čaro a ako tieto pozdravy a priania prijímajú seniori?
Rukou písané pozdravy majú v sebe niečo osobné, pečať toho, že niekomu naozaj záleží na adresátovi, že si dal tú prácu. Vo Vianočnej pošte aj pohľadnice často vlastnoručne vyrábajú pisatelia, píšu krátke osobné príbehy, pozdravy, želania, básničky, otláčajú pršteky detí a podobne. A majú známku a pečiatku a to starkí vnímajú, lebo už si zvykli, že je „štandardom“ dostávať tlačené pozdravy.
Trošku zo štatistiky a histórie. Koľkým seniorom sa doručila vianočná pošta, koľkých dobrovoľníkov sa to týkalo?
Oslovili sme všetky domovy na ktoré sme našli kontakt. Každý senior, ktorého sociálne pracovníčky prihlásia dostane viacero pozdravov. Od detí zo škôl, aj od jednotlivcov. Prihlásiť sa môže každý na www.pohodovo.sk – dokonca stále aj po termíne uzávierky 6.12.2019. Buď ako pisateľ dobrovoľník, alebo ako domov dôchodcov. Za prvé dva ročníky bolo odoslaných vyše 50 000 pozdravov z celého sveta.