Demencia patrí v našej spoločnosti medzi tabu témy. Akoby sa tým, že na tento problém „zabúdame“, dalo vyhnúť problémom, ktoré s ním súvisia. Opak je však pravdou. Čím viac o demencii vieme, tým efektívnejšie dokážeme pomôcť ľuďom, ktorí ňou trpia. Napríklad starnúcim rodičom alebo starým rodičom.
Málo sa vie napríklad o tom, že existuje viacero druhov demencií, a podľa toho, o aký typ poruchy mozgu ide, dokonca nemusí ísť ani o nezvratné ochorenie. To platí napríklad pre vaskulárnu demenciu, spôsobenú upchatím cievy v mozgu (mozgovou príhodou), alebo pre demenciu spôsobenú nádorom na mozgu. Medzi degeneratívne poškodenia mozgu, ktoré spôsobujú stareckú demenciu, patrí aj Parkinsonova či Alzheimerova choroba alebo ich kombinácia (demencia s Lewyho telieskami), ktoré sú síce neliečiteľné, ale pri včasnej diagnostike a dobre nastavenej liečbe môže byť progres týchto ochorení výrazne spomalený.
Je zabúdanie vo vyššom veku prirodzené?
Starecká demencia sa do života seniorov začne vkrádať zvyčajne nenápadne. Jej príčiny dodnes nie sú úplne objasnené, niektoré štúdie však považujú za rizikové faktory vysoký krvný tlak, diabetes a zvýšenú hladinu cholesterolu. Aj bez týchto ochorení však ľuďom po šesťdesiatom roku života prestáva pamäť slúžiť tak dobre ako predtým.
Občasné zabúdanie je, samozrejme, úplne prirodzené, ale spozornieť treba, ak sa výpadky krátkodobej pamäti opakujú, ak človek zabúda, kam čo dal, v akom poradí sa vykonáva nejaká činnosť, má problémy s pozornosťou, s rečou, s orientáciou v čase a v priestore a problémy s motorikou. To sú už zvyčajne vážne symptómy demencie a namieste je odborné vyšetrenie u všeobecného lekára, psychológa, liečebného psychológa alebo neurológa.
Ďalším sprievodným javom rozvíjajúcej sa stareckej demencie sú zmeny nálady – depresia, úzkostlivosť, niekedy halucinácie alebo bludy. Niektoré sú spôsobené zmenami v mozgu, niektoré vyplývajú z toho, že si postihnutý uvedomuje, že s ním niečo nie je v poriadku. „Postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisuje pod depresívne stavy. Ľudia vo vyššom veku preto bývajú nevrlí, nespokojní a niekedy aj horšie spolupracujú, čo kladie zvýšené nároky predovšetkým na tých, ktorí sa o nich starajú,“ vysvetľuje psychológ Ľudovít Dobšovič.
Podľa prieskumov je demencia pre väčšinu seniorov väčším strašiakom než rakovina. V prvých štádiách, kým je toho schopný, sa senior snaží prejavy demencie pred okolím čo najviac maskovať, respektíve ich zľahčovať. Zároveň sa čoraz častejšie vyhýba sociálnym aktivitám – stretávaniu sa s inými ľuďmi či s rodinnými príslušníkmi, nákupom alebo bežným úkonom, ako je obliekanie, hygiena, varenie, aby sa vyhol situáciám, keď sa demencia prejavuje. Lebo nechce, aby okolie poznalo pravdu. Nechce byť na príťaž. Nechce sám sebe priznať, že on, vždy taký samostatný, v predchádzajúcom pracovnom živote výkonný a úspešný, stráca sám seba…
Foto: SHUTTERSTOCK
Rôzne formy pomoci
Pravda je taká, že človek trpiaci demenciou je odkázaný na pomoc iných. V prvých štádiách stačí pomoc občasná a mala by zahŕňať nielen základnú starostlivosť o potreby seniora, ale aj o jeho sociálny život.
Pri progresii choroby, ktorá môže postupovať veľmi rýchlo najmä vtedy, ak sa nelieči, sa senior môže stať úplne odkázaným, pretože potrebuje pomoc pri všetkom – pri jedení, obliekaní, vylučovaní…
„Starecká demencia je ochorenie, ktoré je náročné nielen pre seniora, ale aj pre najbližších, ktorí sa o neho starajú. Od nich si to žiada veľkú dávku času, trpezlivosti a empatie,“ hovorí Adriana Škriniarová, spoluautorka projektu Agapé Senior Park, ktorý bude poskytovať zázemie a pomoc aj seniorom trpiacim rôznymi štádiami demencie. „Podľa mojich skúseností ľudia starajúci sa o blízkeho postihnutého demenciou prežívajú často, keď sa ochorenie rozvinie, pocity hanby alebo zlyhania, že sa už o chorého nevládzu plnohodnotne starať. Podľa mňa však tieto pocity nie sú namieste. Čím viac sa o tom bude hovoriť a čím viac zariadení, ktoré budú poskytovať adekvátnu pomoc, vznikne, tým lepšie to bude pre chorých aj pre ich blízkych,“ hovorí Škriniarová.
Väčšina foriem demencie je síce neliečiteľných, ale vhodne zvoleným prístupom sa dá progres choroby spomaliť. Na to však domáca starostlivosť o seniora nemusí stačiť. Potrebuje špecifickú terapiu, prispôsobenú jeho preferenciám a potrebám. Medzi terapie, ktoré sa osvedčili, patria napríklad reminiscencie (práca so spomienkami a s dlhodobou pamäťou), arteterapia, muzikoterapia, snoezelen a ďalšie.
Rady, ako trénovať pamäť
- Dôležitý je postoj k problémom – zlá nálada bráni duševným výkonom. Práca bez radosti neprináša spokojnosť.
- Dodržujte pravidelný denný režim. – Podporujte výkonnosť a aktivitu mozgu duševnou a fyzickou aktivitou. Pri práci a učení postupujte systematicky.
- Pokúste sa rozdeľovať jednotlivé úlohy a potreby na dôležité a menej dôležité. Koncentrujte sa na vykonanie dôležitých úloh, až potom sa venujte tým ostatným.
- Veci dennej potreby si odkladajte stále na jedno miesto (okuliare, peňaženku, kľúče). Takto predídete ich hľadaniu.
- Používajte kalendár alebo malý notes na zaznamenávanie rôznych stretnutí, termínov, narodenín a podobne. Vaša pamäť nebude menej trénovaná, ale odľahčíte ju.
- Pri učení alebo riešení ťažších úloh sa neponáhľajte, doprajte si čas.
- Denne pred spaním si v duchu pripomeňte priebeh celého dňa. Takto trénujete svoju pamäť. Prečo si niekto zapamätá vône, chute alebo farby a iný skôr čísla? Niekto si lepšie pamätá tvary alebo tváre. Niekto si lepšie pamätá príbehy videné, iný počuté. Existujú aj jedinci, ktorí si pamätajú údaje z telefónnych zoznamov alebo presné dátumy minulých udalostí. Podľa psychológov majú niektorí ľudia prevahu zrakovej pamäti nad sluchovou, u iných je to opačne.
Ako zistíme, akú máme pamäť? Dospelí môžu skúšať zapamätávanie slov, ktoré nemajú zmysel. Zmysluplný text si pamätáme až deväťkrát lepšie ako nezmyselný.