Viac o projekte s názvom Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? prezradila v rozhovore pre Pravdu jedna zo zakladateliek tejto myšlienky, Silvia Slobodová.
Kedy vznikol spomínaný projekt a aké boli jeho začiatky?
Projekt Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? vznikol minulý rok v novembri, keď Janka Galatová vytvorila na facebooku skupinu s názvom – Naplň aj ty krabicu od topánok a vyčar úsmev. Do tejto skupiny pozvala svojich známych s cieľom potešiť tridsať seniorov v domove dôchodcov v Senci. Takto som sa k tejto myšlienke dostala aj ja, zasiahla ma v správnej chvíli, keď som už týždne uvažovala nad tým, čím potešiť svojich najbližších, ktorí mali naozaj všetkého prebytok. Uvedomila som si, že sú ľudia, ktorých zahreje pri srdci aj darček vyskladaný z maličkostí, ako sprchový gél, alebo šálik, či sladkosti.
S Jankou Galatovou ste spojili sily. Začali ste teda oslovovať viac ľudí na spoluprácu?
Janke som navrhla pomoc s organizáciou zbierky s menšími zmenami, aby sme vedeli rozšíriť povedomie o tejto myšlienke a osloviť ešte viac ľudí. Vyrobila som plagát, v ktorom som nazvala výzvu slovami – Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Inšpirovala ma pritom anglická verzia podobnej zbierky pre deti známej ako „shoebox appeal“, čo bolo v konečnom dôsledku inšpiráciou aj pre Janku pri zakladaní skupiny. Cieľ sa nám podaril, v skupine sme mali vyše 700 ľudí. Pridali sa k nám ešte Veronika Slneková, ktorá zastrešila Ivanku pri Dunaji a okolie a pani Erika Slamková, ktorá bola kontaktná osoba v Bánovciach nad Bebravou, odkiaľ aj Janka pochádza. Spolu sme vyzbierali 688 krabíc plných lásky.
Foto: Tibor Bubeník
Ako sa realizuje daný projekt a kto sa doňho môže zapojiť?
Vlani sme my štyri zastrešovali celú zbierku, no tento rok sme sa s Jankou dohodli, že opäť vylepšíme organizáciu, a preto sme vymysleli jasný systém, ktorý sa na prvý pohľad zdal jednoduchý na každej úrovni. Na začiatku sme zjednotili názov skupiny s názvom výzvy a vytvorili sme pomôcku, podľa ktorej by mali byť pripravené balíčky, aby sa zabezpečilo že budú viac menej rovnaké, a tak budeme mať menej práce s kontrolou. Následne sme vyzvali ľudí, aby sa zapojili vo svojom okolí ako kontaktné osoby, ktoré mali na starosť komunikáciu a výber domovu dôchodcov, pre ktorý robili zbierku.
Aké boli reakcie ľudí na túto iniciatívu, prejavovali záujem?
Všetci sme zdieľali spoločný leták z Facebook skupiny, vďaka čomu sa do nej stále pridávali noví ľudia a rapídne sa tak zvyšovalo povedomie o nás. Vytvorili sme online dokument, kde sme postupne pridávali kontaktné osoby prvé dva týždne od spustenia zbierky, až kým ich bolo vyše 90 a my sme mali z pôvodného cieľa 1000 krabíc vyše 5000 sľúbených len podľa počtu seniorov v pridaných domovoch dôchodcov. Vtedy sme museli stopnúť pridávanie kontaktných osôb aj zariadení, lebo zrazu nás výzva zamestnávala 18 hodín denne a aj sme cítili tlak a zodpovednosť, či sa nám takéto obrovské číslo podarí naplniť.
Reakcie na seba zrejme nenechali dlho čakať…
Bolo krásne sledovať, ako dokáže jedna krabička potešiť na svojej ceste toľko ľudí. Teší sa z dobročinného skutku samotný človek, ktorý pripravuje krabičku, tešíme sa my, keď krabičku dostaneme a keď ich kontrolujeme. To je taký krásny pocit, keď otvoríte krabicu a zavalí vás to množstvo lásky z krabičky a dokážete precítiť, ako ju starostlivo niekto chystal a vložil do nej kúsok svojho srdca.
Pozitívne reakcie sú zrejme aj v samotných domovoch dôchodcov?
Keď sa zjavíme v domovoch dôchodcov, všetci pracovníci sa usmievajú a tešia sa že sa nezabudlo na ich klientov. Myslím si, že ani Janka ani ja sme neváhali ani chvíľu a vedeli sme, že po vlaňajšku budeme pokračovať v projekte, ale vo vylepšenej verzii. Odozva z vlaňajška bola úžasná, každé odovzdanie krabíc bolo plné emócií a povedali sme si, že v tom chceme pokračovať, ale zároveň aj umožniť ľuďom z celého Slovenska sa zapojiť, lebo na seniorov sa akosi všade zabúda.
Ako reagujú samotní seniori na darčeky a akých seniorov sa projekt najviac týka?
Prekvapivo žmurkajú a neveriacky sa pýtajú, či tá celá krabica je ozaj len pre nich. Potom sa spýtajú, či nás môžu objať alebo aspoň podávajú ruky a vrúcne ďakujú. Je to veľmi pekné, ale aj smutné zároveň. Porovnala by som to asi k detskej nezištnej radosti. Často sa rozplačú ešte predtým ako vôbec krabicu otvoria, nezáleží im až tak ani na tom, že čo je vo vnútri. Ale tešia sa, že si niekto na nich spomenul.
Pomáha vám niekto pri odovzdávaní krabíc plných lásky?
Snažíme sa do odovzdávania zapojiť lokálne školy alebo škôlky, prípadne vyzvať miestne mamičky s deťmi, ktoré sa zapojili do zbierky, aby šli s nami do domova dôchodcov. Deti radi starkým recitujú, alebo si zahrajú človeče, či pexeso. Je to vždy pekné popoludnie, alebo predpoludnie. Sú domovy, kde však balíky iba prinesieme nachystané a skontrolované v pomere v akom v danom domove potrebujú a personál ich odovzdá seniorom pod stromčekom na Štedrý deň.
Koľko máte v súčasnosti členov na Facebooku a koľko darčekov sa už odovzdalo seniorom?
Dnes nás je v skupine 16-tisíc a počet vyzbieraných balíkov prevyšuje tento počet. Je to asi aj tým, že veľa ľudí pripravilo dve alebo viac krabíc. Finálny počet plánujeme oznámiť až na Štedrý deň. Aj keď zbierka bola ukončená začiatkom tohto mesiaca, mali sme dlho plné ruky práce s finálnym rozdelením, kontrolou, triedením balíkov a ich odovzdaním. Posúvame si ich cez celú republiku, aby sme mohli pokryť čo najviac kútov Slovenska.
Foto: Tibor Bubeník
Čo všetko si môžu nájsť seniori vo svojej krabici, darčeku?
V balíčkoch by malo vždy byť niečo z piatich kategórií. V prvej kategórii je niečo sladké alebo slané. V druhej čosi, čo zahreje zvnútra, napríklad káva alebo čaj. V tej ďalšej niečo, čo zahreje zvonku, a to rukavice, šál, čiapka. V štvrtej kategórii drogéria alebo kozmetika a v poslednej niečo milé na pamiatku, napríklad ručne vyrobené mydlo, medovníky, pozdrav od detí a podobne.
Vráťme sa ešte k bilancii tohto roku…
Každá kontaktná osoba naplnila svoje počty plánovaných balíkov a ešte pribrali ďalšie domovy v okolí. Dávali sme možnosť každému po naplnení svojich počtov sa vyčiarknuť zo zoznamu, ale vieme z vlastnej skúsenosti, že ťažko sa prestáva, keď vidíte, koľko dobrých ľudí je okolo vás a koľko ľudí chce pomôcť a nemáte to srdce im povedať, že už neakceptujete balíky. Potom sa stane, že namiesto plánovaných 100 krabíc vyzbierate 700 a že Váš celý dom či byt je zaprataný krabicami. Aj keď si dovolím tvrdiť, že každý z nás išiel na úplnú hranu svojich síl, stálo to za každý pot či slzičku zúfalstva.