„Nedávno sme v prestížnom vedeckom časopise Current Psychology publikovali štúdiu, v ktorej sme prezentovali výsledky kvalitatívneho výskumu zameraného práve na identifikáciu nápomocných a blokujúcich faktorov, ktoré môžu ovplyvniť proces a výsledok adaptačného procesu po nástupe na dôchodok. Medzi tie najdôležitejšie patria schopnosť nájsť a realizovať nové aktivity a činnosti, ktoré človeku po nástupe na dôchodok pomôžu kompenzovať úbytok pracovných aktivít, rozvíjanie protektívnych postojov ako sú optimizmus, vďačnosť, akceptácia obmedzení, a v neposlednom rade možnosť udržiavať zmysluplné vzťahy,“ povedal Peter Halama, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Vedci zistili, že približne tretina osôb zažíva po nástupe na dôchodok pocity osamelosti a nedostatok sociálnych kontaktov, ktoré sú dôsledkom obmedzených možností sociálnej interakcie po ukončení zamestnania. Pre mnohých ľudí sú pracovné vzťahy dôležitým zdrojom zmysluplnej sociálnej interakcie, no nástupom na dôchodok sa táto možnosť značne redukuje.
„Tento nedostatok je potrebné kompenzovať prostredníctvom zmysluplných vzťahov v rodine či s priateľmi a známymi, čo sa však nie každému darí. Negatívnu úlohu môže zohrávať aj sociálna izolácia, geografická vzdialenosť od blízkych ľudí, úmrtie alebo ochorenie blízkych ľudí, nedostatok financií či dlhodobé konflikty. Naopak nápomocné je, keď rodina či širší okruh ľudí dokáže človeka po ukončení zamestnania intenzívnejšie začleniť do vzťahov a poskytnúť mu zmysluplnú vzťahovú rolu, napríklad cez spoločné trávenie času alebo starostlivosť o vnúčatá,“ vraví Lucia Záhorcová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Zdroj: Monika Hucáková, Slovenská akadémia vied