Rozhovor o sociálnych službách: Musíme začať splácať dlh voči odkázaným

, 19.02.2020 10:00
Anna Ghannamová, Dobré srdce
Anna Ghannamová, autorka projektu Dobré srdce. Autor:

Starnutie slovenskej populácie je nezastaviteľné. Rok 2018 bol v rámci sledovania starnutia populácie prelomový, počet seniorov historicky prvýkrát prevýšil počet detí.

Deti vo veku do 14 rokov tvorili celkovo 15,7 % populácie, seniori vo veku 65 a viac rokov už 16 % obyvateľstva. Nejakú formu sociálnej služby bude potrebovať čoraz viac ľudí. Rezort práce síce avizuje navyšovanie peňazí do sociálnych služieb, ich dostupnosť však stále nie je dostatočná. O sociálnych službách, ich nedostatku, ale aj ich financovaní sme sa rozprávali s Annou Ghannamovou, predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR a autorkou projektu Dobré srdce.

Sociálne služby dlhodobo trpia nedostatkom peňazí napriek tomu, že rezort práce zvýšil rozpočet na sociálne služby na viac ako 156 miliónov eur. V prípade 6. stupňa odkázanosti sa od januára príspevok zvýšil z 504 na 546 eur. Budú vďaka navýšeniu rozpočtu sociálne služby pre ľudí dostupnejšie?

Nebudú. Rezort práce len napravil, čo pred desiatimi rokmi pokazil. Pred ich zákonom o sociálnych službách dostával každý odkázaný občan z verejných zdrojov 15 500 Sk, čo je v prepočte asi 515 eur. Potom zákonom z ich dielne od roku 2009 zobrali odkázaným ľuďom takmer polovicu peňazí a dávali im z rozpočtu štátu len 320 eur. Až po nátlaku odbornej praxe a najmä Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb začali túto deformáciu naprávať. Lenže náklady na dlhodobú starostlivosť od roku 2008 do roku 2011 vrástli o 96 %, čo uvádza ich vlastná Správa o sociálnej situácii obyvateľstva. Dnes sú tie náklady po úprave minimálnej mzdy, po 100 % navýšení príplatkov za soboty, nedele a sviatky a po zavedení rekreačných poukazov vyššie minimálne o 130 %. Zariadenia sociálnych služieb nie sú podnikatelia. Sú to neziskové zariadenia a ani tie verejné, ani neverejné nemajú žiaden zisk a robia „služby vo verejnom záujme“. Teda ak nedostanú na tieto zákonné navyšovania príspevok z verejných zdrojov, nemajú inú možnosť, len zvýšiť platbu odkázanému občanovi. A on na to zdroje nemá, lebo dôchodok dosahuje maximálne polovicu nákladov, v Bratislave možno len tretinu. Sociálne služby teda nebudú dostupnejšie. Len sa trochu podržal pád a zatváranie ďalších zariadení. A to už nehovorím o tom, že nikto – ani štát a ani samospráva nemajú investičné zdroje na stavanie ďalších zariadení, aby sme pokryli aspoň súčasný dopyt. V poradovníku je takmer 10 000 ľudí a my ich nemáme kam dať. Súkromný sektor do toho nepôjde, kým sa radikálne nezmení legislatíva a finančné nastavenie.

Sú teda sociálne služby stále podfinancované napriek faktu, že štát na ne prispieva viac?

Presne tak. Nemáme porovnávať o koľko viac dal rezort v porovnaní s minulým rokom. Najmä ak som vysvetlila, že politici tie náklady znížili radikálne od roku 2009 a dnes financie len dorovnávajú. Máme hovoriť o tom, koľko dávame na dlhodobú starostlivosť v porovnaní s inými krajinami. Napríklad aj s Českou republikou. Z HDP to bolo u nás v roku 2018 len 0,2 % v Českej republike 0,7 %. V roku 2018 napríklad dal rezort práce pre poskytovateľov, respektíve pre odkázaných 118 miliónov eur, ale 6 miliónov museli poskytovatelia ministerstvu vrátiť, hoci sa im náklady zvýšili spomínanými zákonnými opatreniami a deficity museli vyrovnávať pôžičkami s komerčným úrokom. Dotácie museli ministerstvu vrátiť za neobsadené miesto. Ak je totiž miesto neobsadené viac ako 30 dní, musí poskytovateľ vrátiť celú mesačnú dotáciu (napríklad ak je senior viac ako 30 dní v nemocnici). Ale poskytovateľ nemôže dať opatrovateľkám o túto vrátenú platbu nižšiu mzdu. Ak má jedno zariadenie výpadok štyroch seniorov, ktorí sú v nemocnici nad 30 dní, je to mínus približne dvetisíc eur mesačne, čo sú platy troch opatrovateliek. Toto opatrenie tak vedome vytvára deficity a finančnú nestabilitu poskytovateľov. Napríklad v resocializačných zariadeniach, je to inak: Dostanú na tínedžera vyše tisíc eur mesačne, nie 546 ako dostáva odkázaný senior v najťažšom stupni odkázanosti, a keď nenastúpi, zariadenie vráti iba financie za časť nespotrebovanej stravy. Prečo takýto dvojaký meter? Na Slovensku nám chýba minimálne 300 miliónov eur z verejných zdrojov. Je nutné tie peniaze nájsť. Už dnes je v rozpočte minimálne 150 miliónov, ktoré sú naplánované neefektívne, a 150 miliónov by mali dať na dlhodobú starostlivosť zdravotné poisťovne. Ich ignorácia potrieb ošetrovateľskej starostlivosti o odkázaných v sociálnych zariadeniach je trestuhodná. Tých 33 eur mesačne na seniora je výsmech. Plat človeka, ktorý by to poisťovni vykazoval, je vyšší ako financie, ktoré by poskytovateľ služieb od poisťovne dostal. Opatrenia sa robili len naoko, nie preto, aby sa reálne zlepšili sociálne služby. Napríklad poisťovňa zaplatí za ošetrovanie dekubitu, ale nedá vám peniaze za starostlivosť, ktorá zabezpečí, aby dekubit vôbec nevznikol. A to je postavené na hlavu!

Terénne opatrovateľské služby v domácom prostredí klientov sú dlhodobo veľmi žiadané, ale v mnohých regiónoch výrazne nedostatočné. Chýbajú najmä opatrovateľky. Existuje riešenie tejto situácie?

Terénna opatrovateľská služba je obligatórnou povinnosťou obcí a miest, čo znamená, že ju musia občanom zabezpečiť. Kým sme nemali práve na opatrovateľskú službu eurofondy, tak z takmer 3 000 obcí Slovenska ju napriek zákonnej povinnosti poskytovala len štvrtina. Teraz je ten pomer oveľa lepší, ale otázne je, čo bude, keď eurofondy skončia. Malé obce na to reálne peniaze nemajú. Preto by mal štát prispievať aj na túto, takú potrebnú, službu. Aj chýbajúce opatrovateľky sú dôsledkom dlhodobého nedostatku financií na dlhodobú starostlivosť. Či už v teréne, alebo v zariadeniach. Keď v Čechách začali obchodné reťazce preplácať opatrovateľky, tak česká vláda dala poskytovateľom mimoriadnu dotáciu na zvýšenie platov opatrovateliek o 60 eur. Na budúci rok dostanú dotáciu na rovnaké ďalšie zvýšenie znova. V Nemecku idú zvýšiť od budúceho roka minimálnu mzdu opatrovateliek na 15 eur na hodinu. A Slovensko? Poskytovateľom sa zvyšujú náklady, ale nedostanú ani cent. Neverejné verejnoprospešné organizácie na to nemajú zdroje, idú do deficitov, ktoré ich destabilizujú a ženú do zániku. Ak nezvýšime mzdy opatrovateliek minimálne o 300 eur v čistom, nemecké opatrenie nám ukradne zo Slovenska aj tie posledné, čo tu ešte zostali. Len zvýšením platov a postupným vyrovnávaním regionálnych rozdielov v platoch máme šancu, že aspoň tretina sa nám zo zahraničia môže vrátiť. Dnes je najväčším problémom sociálnych služieb nedostatok personálu a jeho fluktuácia. Nemáme koho postaviť na služby a nie sme v takom stave schopní zvyšovať kvalitu služieb.

Pre starých ľudí je výhodnejšie, keď sa im poskytuje opatrovateľská služba doma, ako keď sú umiestnení v domovoch sociálnych služieb. Ako funguje opatrovateľská služba doma? Kedy má na ňu človek nárok a v akom prípade ju dostať nemôže?

Polemizovala by som s týmto tvrdením. Iste, seniorovi, ktorý len prirodzene starne, je lepšie zostať žiť doma, ale ten, ktorý má vážnu diagnózu, či už Alzheimerovo ochorenie, demenciu, alebo iné, môže byť pobyt v osamotení doma nebezpečný. A dokonca aj jeho okoliu. Taký človek potrebuje 24-hodinovú odbornú starostlivosť. V našich zariadeniach máme približne 46 000 odkázaných občanov a z nich 68 % sú dva najťažšie stupne a z nich 41 % sú ležiaci. Kto nemusí, nejde do zariadenia. Ale mnoho tých, čo v zariadení sú, si to dokonca pochvaľuje. Neraz hovoria, že majú spoločnosť a rovesníkov a doma boli stále sami. Iste, reč je o kvalitných zariadeniach.

Rezort práce dôvodil, že zmenami, ktoré pripravil, sa stanú aj neverejní poskytovatelia sociálnych služieb pre ľudí dostupnejší. Zlepšuje sa situácia?

Dúfali sme, že sa situácia zlepší zmenou vzorca. Áno, samospráva už zarátava platby svojich seniorov, aby po odrátaní priemerných nákladov zistila, koľko zostáva na doplatenie pre občanov u neverejných poskytovateľov. Ale aby neverejným dali čo najmenej, radšej začali zvyšovať úhrady svojim vlastným klientom. Finančný príspevok na prevádzku z krajov teda nebude zvýšený tak, ako sme očakávali. Nuž a tie obce a mestá, ktoré neplatili, neplatia stále nič. Takže neverejní poskytovatelia nebudú mať radikálne viac peňazí. Navyše zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov zvýšilo aj ceny energií, ceny potravín a vlastne ceny všetkého. Zamestnanci teda reálne zvýšenie platov nepocítili. Poskytovateľom len narástli deficity a dlžoby. A jediný, kto na tomto zarobil, bol štát. Tak nech to štát ľuďom vráti! Očakávame to od novej vlády, nech už v nej bude sedieť ktokoľvek. Je nutné vrátiť sociálne služby krajom a garantovať platby štátom. Desaťročný pokus preukázal, že zákon exministerky Tomanovej bol od základu zlý. Potrebujeme nový zákon o sociálnych službách a zákon o dlhodobej starostlivosti. Potrebujeme o 300 miliónov eur viac do dlhodobej starostlivosti a Fond odkázanosti. Potrebujeme zvýšiť platy opatrovateliek, aby sa aspoň časť zo zahraničia vrátila. Musíme motivovať mladých do pomáhajúcich profesií aj daňovými a zdravotnými bonusmi, ale aj služobnými nájomnými bytmi a počúvať odbornú prax.

Ešte stále tvrdíte, že sociálnym službám hrozí kolaps?

Opýtajte sa ľudí, ktorí nevedia nájsť miesto pre svojich chorých rodičov, ktorí musia dať polovicu príjmu na starostlivosť o mamu, ktorí musia prosiť lekárov, aby bol starý človek vôbec prijatý do zdravotníckej starostlivosti. Povedia vám, že sociálne služby v kolapse už dávno sú. Držia iba silou vôle a obetavosti riaditeľov neverejných aj verejných zariadení. Držia iba silou srdca tých zamestnancov, ktorí napriek smiešnej mzde a tlaku kontrol zostali pracovať v tejto sfére, lebo tú prácu milujú. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb však nikdy nerezignuje. Budeme žiadať od novej vlády radikálnu a spravodlivú zmenu zákona a financovania sociálnych služieb a dlhodobej starostlivosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#opatrovateľské služby #dobré srdce #Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku