Príbeh ružového anjela, ktorý dobyl Kanadu

29.02.2020 06:00
Zuzana Panek
Rodáčka z Humenného Zuzana Panek vedie v Kanade vlastnú opatrovateľskú firmu. Vysvetľuje, aký je rozdiel v prístupe k seniorom na Slovensku a v cudzine. Autor:

Strach z cudziny vystriedalo splnenie si vlastného sna. Rodáčka z mesta Humenné Zuzana Panek rodená Drančáková vyštudovala v rodnom meste strednú zdravotnú školu a osud ju v roku 2001 zavial do ďalekej Kanady. Po tvrdej drine a striedaní rôznych zamestnaní sa konečne dostala k práci, ktorá napĺňa jej život.

A je to už viac ako pätnásť rokov čo v ontárijskom Hamiltone vedie spolu s manželom Paulom úspešnú zdravotnícko-opatrovateľskú firmu Best Care Agency. V rozhovore pre Pravdu prezrádza, prečo ju seniori nazývajú ružovým anjelom, čo stálo za jej úspechom a ako vyzerá opatrovanie seniorov v Kanade.

Kto bol vo vašom živote najväčším vzorom?

Moji rodičia, Dušan a Monika Drančáková. Obaja pracujú na Hotelovej akadémii v Humennom. Keď som vyrastala, moja mama a otec boli veľmi aktívni nielen v škole ako učitelia, ale aj pri organizovaní táborov a mnohých ďalších aktivít pre mladých ľudí. Môj otec je prvý muž v živote, ktorého som milovala a táto láska dodnes žije v mojom srdci. Naučil ma, že vzdávať sa našich cieľov nie je súčasťou nášho slovníka. Rovnako ma naučil rešpektovať ľudí s akýmikoľvek fyzickými a duševnými chorobami a pozerať sa na nich rovnako ako na niekoho bez zdravotného postihnutia. To isté platí aj o mojej mame. Keď som bola malá, deti mi ju závideli. Vravievali, že by chceli mať takú mamu, ako mám aj ja. Pri výchove detí je vždy kreatívna, pracuje s interaktívnymi spôsobmi výučby. Snaží sa meniť životy ľudí k lepšiemu.

Bolo pre vás ťažké opustiť Slovensko a odísť takmer pred dvadsiatimi rokmi do Kanady?

Áno, bolo to ťažké, pretože mám úžasných rodičov a skvelú rodinu. Mala som pri príchode do Kanady v peňaženke asi len tisíc dolárov. Spočiatku som mala veľké očakávania, lenže samotné začiatky boli náročné. Šťastím bolo to, že som začala pracovať v pekárni manželovho otca. Veľmi si ma obľúbil. Jedného dňa mi povedal, že nebudem krájať chlieb v zadnej časti pekárne, ale že budem pracovať priamo s ním. Vybudovali sme si vzťah založený na priateľstve a popri tom som sa učila aj anglický jazyk.

Ako ste vnímali cudziu krajinu i ľudí?

Prešla som v Kanade krutým kultúrnym šokom, ale zároveň som sa naučila nebáť sa vysloviť svoj vlastný názor a byť tým, kým sa chcem v živote stať. Nakoľko som doma na Slovensku pracovala v zdravotníctve, môj manžel mi chcel splniť sen, aby som sa mohla tejto práci venovať aj v cudzine. Keďže mal skúsenosti v potravinárskom a hotelovom priemysle, tak sme si založili opatrovateľskú agentúru.

Predpokladám, že Kanada vás nevítala s otvorenou náručou? Zrejme to chcelo dosť sebazaprenia?

Ak nie ste pripravení pracovať na tom, kým chcete byť, nestrácajte čas príchodom do Kanady. Táto krajina vám však dá príležitosť byť niekým, kým ste chceli byť, príležitosť uspieť. Ako nováčik však musíte dokázať, že si zaslúžite túto príležitosť a chcete sa stať úspešným. Musíte im dokázať, že viete ťažko pracovať, a že sem neprichádzate len tak, aby ste využívali úžasný sociálny systém. Základom je tiež prekonanie jazykovej bariéry, ale ako zvyknú hovoriť moji kanadskí priatelia alebo podnikatelia, ktorých poznám, nezaujímajú ich jazykové zručnosti, ale najmä to, čo je vo vašom srdci a ako s nimi komunikujete. Potom sa dostanete do bodu, do ktorého ste sa snažili vždy dostať. Keď prídete do Kanady, najdôležitejšie je prijať fakt, že ste zatiaľ „nikto“. Začínate od začiatku a obrazne povedané postupne sa dostávate na lúku s krásnymi kvetmi.

Rodáčka z Humenného Zuzana Panek.
Rodáčka z Humenného Zuzana Panek. Autor: Archív Zuzany Panek

Ako vnímate rozdiely medzi pracovitosťou ľudí u nás a v Kanade?

Väčšina mojich spolužiakov zo Strednej zdravotníckej školy v Humennom sa stali sociálnymi pracovníkmi, fyzioterapeutmi, vychovávateľmi či zdravotnými sestrami. Vo východnej Európe je skutočne veľa pracujúcich ľudí. Ale napríklad ľudia z Bratislavy majú úplne inú pracovnú morálku ako napríklad ľudia z východnej Európy. Mala som dobrú osobnú skúsenosť s lekárkou z Ukrajiny, ktorá bola ochotná cestovať do práce aj dve hodiny, dokonca aj v hrozivej snehovej búrke. Hoci nás pre ťažkú chorobu, rakovinu opustila, musím povedať, že bola najťažšie pracujúcou osobou, akú som kedy stretla. Ľudia z Ukrajiny vedia oceniť príležitosť, ktorú dostanú. Ďalšou takouto osobou bola moja sestra Dominika, ktorá sa takisto rozhodla presťahovať do Kanady. Stala sa ďalšou tvárou našej spoločnosti. Dominika má v sebe skutočne niečo zvláštne. Keď sledujem jej prácu, pripomína mi samú seba v jej veku.

Ako nás vnímajú Kanaďania z hľadiska vzdelania?

Prijímajú iba časť nášho vzdelania. Ostatné sa musíte naučiť sami. Súčasťou mojej práce je dať lekárovi odporúčania môjho ošetrovateľského hodnotenia a lekári sa viackrát iba telefonicky spoliehajú na tieto vyšetrenia. Moje znalosti paliatívnej starostlivosti, manažmentu rán a celkového zdravia je nad kvalifikáciou všeobecnej sestry na Slovensku. Keby som sa v súčasnosti vrátila na Slovensko, moje vedomosti zdravotnej sestry by mohli byť na úrovni znalostí slovenského lekára.

Kedy sa vám podarilo otvoriť vlastnú firmu a aké boli začiatky?

V roku 2004 sme otvorili partnerskú spoločnosť a navrhli sme ju nazvať „Najlepšia starostlivosť“. Počas prvých šiestich mesiacov sme mali iba jedného zamestnanca. Pracovali sme sedem dní v týždni osem hodín každý deň. Neskôr sme prijali ďalšieho zamestnanca, ktorý je s nami dodnes. Počas prvých piatich rokov sme pomáhali mnohým rodinám, ktorým sme poskytovali domácu starostlivosť. V roku 2009 sme sa stali súčasťou externého poskytovateľa pre vládnu agentúru, agentúru verejného opatrovníka, podpisujeme zmluvy s veľkými spoločnosťami a dodnes rastieme každý deň. Verím, že spoločnosť by mohla rásť ešte rýchlejšie, ale našim hlavným cieľom je poskytovať starostlivosť nad rámec bežnej starostlivosti.

Aké je vaše motto?

Kvalita nad kvantitou. Trvalo nám viac ako trinásť rokov, kým sme do firmy prijali ďalších manažérov. Moja sestra Dominika pracuje u nás ako koordinujúca manažérka pre klientov a zamestnancov a zamestnankyňa Sheila je manažérka sestier. Obidve dámy sú skvelým doplnkom nášho riadiaceho tímu. Na našom riadiacom tíme je však jedinečné, že každý z nás tiež pracuje osobne s klientmi. Pracujeme ako zdravotné sestry alebo opatrovatelia. A ak sa pýtate prečo? Pretože to je jediný spôsob, ako odovzdať zamestnancom skúsenosti s našimi klientami. Konečne, po pätnástich rokoch veríme svojich zamestnancom tak, že môžeme ísť na dovolenky častejšie a vieme, že naši pracovníci sa postarajú o pacientoch aj bez našej prítomnosti. No, bohužiaľ, náš firemný telefón nás neopustil pätnásť rokov. Aj počas dovolenky stále pracujeme.

Koľko ľudí v súčasnosti zamestnávate a odkiaľ pochádzajú?

V súčasnosti zamestnávame štyridsať ľudí. Pochádzajú z Kanady, Slovenska, Poľska, Filipín, Iránu, Kosova, Afriky, Nigérie, Jamajky, Kolumbie. Každá osoba je iného pôvodu a náš klient sa stretáva s dokonalým opatrovateľom, ktorý má byť rešpektovaný a dobre sa o neho postará. Nikdy sme nedovolili iba jednej osobe starať sa o nášho klienta. Musí to byť tím troch opatrovateľov. Naši klienti nás poznajú vďaka našej ružovej uniforme. Často nás vítajú slovami: „Moja ružová dáma je tu.“ Označujú nás slovami Pink Angels, čo v preklade znamená Ružoví anjeli.

Čo očakávate od ľudí, ktorí chcú pre vás pracovať?

Máme od nich veľké očakávania, pretože nie každý človek je ochotný dať vám svoje srdce a nie každý je ochotný pochopiť, čo znamená byť dobrým opatrovateľom. Predtým ako sa dotkneme nejakého seniora, ktorého sme nikdy v živote nevideli, musíme najprv otvoriť svoje srdce a až potom ho vziať do rúk, zaobchádzať s ním s láskou, dôstojnosťou, akoby sme opatrovali vlastných starých rodičov. So seniormi chodíme do kostola, ale aj do kina. Poskytujeme im služby, ktoré im členovia rodiny nemôžu poskytnúť.

Aký je systém starostlivosti o seniorov v Kanade v porovnaní so Slovenskom?

Slovensko vie to, ako otvoriť svoje srdce starším, ale pokiaľ nemáte niekoho, kto je ochotný vo svojej práci ísť ďalej a implementovať všetko, čo sa v škole naučil, potom je to len skvelé vzdelanie bez skutočnej implementácie. Slovák má veľa možností byť starostlivým opatrovateľom, keďže máme čo seniorom ponúknuť. Zdravotné sestry na Slovensku podľa môjho názoru stále nie sú vzdelané tak, ako sú kanadské zdravotné sestry. Na druhej strane má Kanada veľa čo ponúknuť, vzdelanie a veľa implementácie vedomostí do praxe. Je tu však jeden veľký problém a to je neustále oddeľovanie pozícií, pracovných miest. Súčasťou kanadského tímu v starostlivosti o pacienta je lekár, zdravotná sestra, ergoterapeuti, fyzioterapeut, koordinátor rekreačných aktivít. Vďaka takto širokému tímu nemajú sestry možnosť naplno uplatniť svoje vedomosti o terapeutickej starostlivosti.

Rodáčka z Humenného Zuzana Panek vedie v Kanade...
Rodáčka z Humenného Zuzana Panek vedie v Kanade vlastnú opatrovateľskú firmu. Autor: Archív Zuzany Panek

Aký bol váš nový prístup k ošetrovateľskej starostlivosti v Kanade?

Aby som išla nad rámec poskytovania iba osobnej starostlivosti ako zdravotná sestra. Pomocou terapeutickej starostlivosti môžem ísť ďalej a viac sa starať o pacientov. V našej práci má veľký úspech aj implementovanie hudobnej, kvetinovej terapie, terapie s domácimi zvieratami, používame terapiu prácou v záhrade, aj takzvanú Cinema Therapy (návštevu kina), muzikoterapiu, ba dokonca ja terapiu deťmi.

Čo by ste zmenili v starostlivosti o starších ľudí na Slovensku, keby ste mali takúto šancu?

Zaviedla by som výučbu rodín a zdravotníckeho personálu, aby pochopili, že starnutie a rozvoj demencie a Alzheimerovej choroby je niečo, čomu sa musíme venovať osobitne. Ľudí s týmito chorobami netreba zatvárať pred spoločnosťou, kričať na nich, a to len preto, že nerozumieme ich chorobe. Dôležité je počúvať starších ľudí, čo potrebujú, porozumieť im. Seniorov netreba oslovovať neurčito slovom starká, alebo starký, ale ich vlastnými menami.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Jedným z našich hlavných cieľov do budúcnosti je to, aby sme mohli prezentovať nás interaktívny štýl starostlivosti, ktorý ide nad rámec potrieb bežnej osobnej starostlivosti. Radi by sme vyučovali ostatných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v domovoch dlhodobej starostlivosti, členov rodiny, hospicové domy. Ale tiež učiť opatrovateľov komunikovať s ľuďmi so špeciálnymi potrebami. Mojím cieľom je mať taký domov pre seniorov, kde nebude vládnuť väzenský systém, depresia a strach. V budúcnosti by som chcela na Slovensku robiť aj kurzy mojej teórie – interaktívnej opatery, ktorú využívam v našej agentúre už pätnásť rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#opatrovateľské služby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku