Seniori a koronavírus: Imunitu treba posilňovať celý rok

Koronavírus je totiž o vírusové ochorenie, ktoré sa zaraďuje medzi kvapôčkovú infekciu. Neúčinkujú naň antibiotiká a overená očkovacia látka zatiaľ neexistuje.

Pripomína chrípku

Ochorenie sa prenáša dotykom či slinami, pričom príznaky nákazy sú horúčka, zápal, bolesti svalstva, únava a suchý kašeľ – teda veľmi podobné klasickej chrípke. Väčšina ľudí, ktorí sa nakazia, má prejavy iba mierne a postupne sa zotaví. Problém však nastáva u starších, u osôb s oslabenou imunitou či s pridruženými chronickými ochoreniami. Vtedy je väčšia pravdepodobnosť vážnejšieho priebehu ochorenia. Preto je dôležité dodržiavať karanténne opatrenia a posilňovanie imunitného systému.

Ak nemusíte tráviť čas vo väčšom spoločenstve ľudí, tak to nerobte. Jeden chorý totiž dokáže nakaziť priemerne dvoch ďalších ľudí.

Čo jesť?

Bez ohľadu na vírusy by malo byť posilňovanie imunity samozrejmosťou počas celého roka. Úprava jedálneho lístka tiež nie je na škodu. Do stravy zaraďte doplnky, ktoré idú ruka v ruke s dobrou obranyschopnosťou tela. „Jednou z osvedčených možností, ako na oslabenú imunitu, je beta glukán.

Je schopný aktivovať imunitný systém, optimalizovať jeho funkcie do normálnej a prirodzenej úrovne, čo vedie k tomu, že telo sa dokáže brániť pred infekciami,“ radí Adrián Doboly, odborník na imunitu zo spoločnosti Natures.

„Najdôležitejšie počas týchto dní je dodržiavať dostatočný príjem tekutín v priebehu celého dňa a dopĺňať dôležité vitamíny a minerály. Starší ľudia by nemali zabúdať na vlákninu, ktorá sa nachádza v zeleninových, ovocných a cereálnych produktoch. Dopĺňať by mali aj rastlinné tuky a oleje, ktoré sú v orechoch, semenách a olivovom oleji. Vyvážená strava by v tomto období mala obsahovať aj fermentované, probiotické a prebiotické produkty, ryby a hydinu. Porcie jedla je ideálne rozdeliť na menšie a konzumovať ich päť až šesťkrát denne. Netreba zabúdať ani na primeranú pohybovú aktivitu – 20 minút na čerstvom vzduchu pomáha načerpať vitamín D, ktorý tiež pomáha pri posilnení imunity,“ hovorí Ján Durec, pedagóg na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU Bratislava a SPU Nitra a vedúci výskumu a vývoja Body&Future.

Pitný režim

Starší ľudia majú prirodzene potlačený pocit smädu, pretože ich telo pred dehydratáciou dostatočne nevaruje. Keďže cítia menší smäd a majú nižší podiel vody v tele, ktoré sa ľahko vyčerpá a rýchlejšie dochádza k dehydratácii. Spozornieť preto treba hneď ako starší človek začne pociťovať prvé príznaky únavy, sucha v ústach, bolesť hlavy či závrat.

„Dospelý človek, ktorý nevykonáva namáhavú fyzickú aktivitu potrebuje denne vypiť 2,5 litra tekutín, čo je približne 35 ml na 1 kg hmotnosti. Často pomáha takzvané optické pitie. Potrebné denné množstvo vody si treba nechať na viditeľnom mieste a do večera ho vypiť bez ohľadu na pocit smädu,“ vraví Ján Durec.

Menej rafinovaného cukru a soli

Znížené nároky na príjem energie, pomalší metabolizmus a nižšia pohybová aktivita sa u starších ľudí prejavujú v potlačenej chuti do jedla. „U starších ľudí sa vyskytuje slabšie vnímanie slanej chuti. Z tohto dôvodu majú tendenciu jedlo viac soliť, čo môže mať za následok zvýšenie krvného tlaku a vyvolať problémy najmä u ľudí s chorobou srdca. Starší ľudia by preto mali obmedziť príjem soli a slaných jedál,“ radí Ján Durec. Mali by jesť aj menej sladkostí, ktoré sú plné rafinovaného cukru a živočíšnych tukov, ktoré zas zvyšujú hladinu cholesterolu. „A, samozrejme, jesť čo najmenej údeného mäsa.“