Menej spánku, viac chorôb
Vedci z Univerzity v St. Louis našli súvislosť medzi úzkosťou a nedostatočným spánkom. Strach, ktorý je povzbudený najmä udalosťami okolo pandémie koronavírusu sa podpisuje aj pod zaspávanie, celkovú dĺžku nočného odpočinku a neskoré ranné vstávanie. Spánkový deficit tak podľa odborníkov môže výrazne ohroziť fungovanie imunitného systému, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v boji proti baktériám, vírusom a infekciám. Dr. Rachel Darkenová zo spomínanej univerzity tvrdí, že spánok zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní imunity a jej reakcie na infekciu.
„Úzkosť ovplyvňuje spánok a nedostatok spánku ovplyvňuje úzkosť. Živia jeden druhého,“ tvrdí vedkyňa. Strata spánku vedie k nedostatočnej imunitnej regulácii, akémusi druhu zápalovej reakcie. Ľudský organizmus tak primárne nereaguje na infekciu a vyrovnáva sa predovšetkým s chronickými ochoreniami.
Slnko treba, hoci aj na balkóne
Aj počas izolácie by sa mali seniori držať rutiny. Vstávanie aj zaspávanie treba načasovať na rovnaký čas. Dodržiavanie denného režimu zmierňuje úzkosť a pomáha pri zaspávaní. K základným požiadavkám hygieny spánku počas koronavírusu patrí pravidelné cvičenie na začiatku dňa a obmedzenie pitia stimulačných nápojov, a to kávy a čaju. Okrem toho sa najmä v jarných mesiacoch odporúča krátky pobyt na slnku. Postačí, ak sa vystavíme slnku hoci len na balkóne alebo v okne po dobu niekoľkých desiatok minút.
Jarné slnko dokáže osvetľovaním rúk a tváre zabezpečiť v tele produkciu vitamínu D. Ten je nevyhnutný nielen v boji proti lámavostí kostí, ale aj na posilnenie imunity a zlepšenie celkového duševného stavu. Počas dňa je vhodné nesledovať televízor z postele, ale z pohovky. Na sklonku dňa sa majú stlmiť svetlá, obmedziť sociálne siete, telefonáty a iné médiá. Ideálnym pomocníkom pri zaspávaní je čítanie knihy, relaxačná kúpeľ alebo počúvanie pokojnej hudby.
Pred spaním nepremýšľajme
Spánku nepomáha aj riešenie problémov tesne pred uložením sa na lôžko. Podľa psychoterapeutky Leslie Davenportovej je potrebné vyhradiť si každý deň chvíľu na takzvanú „hodinu starostí“. „Určte si konkrétny čas na to, aby ste porozmýšľali nad každodennými starosťami, nad koronavírusom, ekonomickou situáciou či politickým dianím. Zvyšok dňa sa už spomínanými ťažkosťami nezaoberajte,“ tvrdí Davenportová. Podľa nej úzkosť súvisí aj s vyhodnocovaním dobrých a zlých správ v našom mozgu. „Výskum ukazuje, že naše mozgy sú viac naladené na zlé správy ako na dobré. Negatívna udalosť je zosilnená päťkrát viac v porovnaní s pozitívnou udalosťou. To je ďalší dôvod, prečo je potrebné dostať naše myšlienky pod kontrolu,“ zdôrazňuje.