Maria Zabalová, ktorej hovoria Marich, patrí k skupine veselých madridských dôchodcov, ktorí sú zvyknutí stretávať sa trikrát týždenne za bazilikou v historickom centre metropoly.
To však bolo ešte predtým, než bola 14. marca vyhlásená všeobecná karanténa s cieľom zastaviť epidémiu, ktorá si v krajine už vyžiadala viac ako osem tisíc na životoch a zmenila životy všetkých.
Marich len pootvára dvere, aby sa na dostatočnú vzdialenosť nechala vyfotografovať. „Vydržíme to,“ hovorí matka piatich detí, babička dvanástich vnúčat. Predtým pracovala na výstavisku v Madride, ktoré nedávno armáda zmenila na obrovskú poľnú nemocnicu pre tisíce nakazených.
Jej bytom sa rozlieha veselá hudba, keď si, pripravená o hodiny tanca v jednom z miestnych domovov dôchodcov, sama opakuje kroky folklórneho tanca sevillanas, ktorý sa tancuje v páre alebo aj vo väčšej skupine.
Keď obchody, ktorých prevádzka nie je nutná, zavreli, prichádza na rad kreativita. Marich tak obaly od mlieka plní zeminou a vsádza do nich semienka. A ak sa na záhradku nedostane ani v máji, bude mať pripravené sadenice paradajok a uhoriek.
Tiež 81 ročnej vdove Mercedes Aceitunovej sa cnie po jej mestskej záhradke a zatiaľ pestuje rastliny na balkóne.
Pochádza z dediny v Extremadure na juhozápade krajiny a v osemnástich prišla do Madridu, aby tu, ako sama hovorí, tvrdo pracovala. Najprv slúžila u zámožnej rodiny, potom si zariadila obchodík so sušeným ovocím, kde predávala 40 rokov. „Vďaka tomu karanténu dobre znášam,“ usudzuje.
V Španielsku sa starne pekne, priemerná dĺžka života je podľa oficiálnej správy z minulého novembra 83,3 roka a krajina je po Japonsku a Švajčiarsku v dĺžke života na treťom mieste na svete. Koronavírus však udrel ako sériový vrah, predovšetkým v domovoch dôchodcov.
Mercedes teraz neopúšťa svoj byt na treťom poschodí a pravidelne dezinfikuje priestor pred domovými dverami a balkón javelskou vodou. Nákup jej nosí susedka, ktorá jej ho necháva predo dvermi. Mercedes sa jej odvďačí omeletou z domácich zemiakov.
„Je to tak trochu ako ‚všetci do krytu‘, bude bombardovanie, a vírus je ako bomba,“ konštatuje 61 ročná Pepa Penová, jedna z najmladších záhradníčok skupiny. Je z nich najustaranejšia odvtedy, ako na začiatku karantény postihol jej 85 ročnú matku infarkt.
„V nemocnici jej urobili testy na koronavírus a boli negatívne. Povedala som si, že si ju musím vziať domov, pretože tam by ho mohla chytiť,“ vysvetľuje.
Ministerstvo zdravotníctva dáva 46 miliónom Španielov podivuhodné rady: napríklad „nezostávajte v pyžame“. Týmito radami sa nevedomky riadi 65 ročná Doris Blasová, ktorá žije sama a bez detí. Úhľadná vo svojom červenom svetríku sa Doris vyhýba informáciám z televízie, ktoré podľa nej „škodia mozgu“. „Keď budeme tŕpnuť hrôzou nad všetkými mŕtvymi, nič sa tým nevyrieši,“ hovorí. Je veriaca a radšej sa denne pozerá na omšu na internete a modlí sa.
Hovorí o koronavíruse ako o „svinstve“. „Ukazuje sa, že nie sme takí silní a sebaistí, ako by sme si radi mysleli,“ hovorí. Kamarátky záhradníčky už plánujú stretnutia, keď sa všetko upokojí, pekne na slniečku.
„Dáme si všetky pivečko na terase. Budeme hovoriť o všetkom, čo nás čaká, a obnovíme záhradku, ktorá nás drží pokope,“ hovorí Marich.