Kto zváda izoláciu lepšie: Starší ľudia alebo mladšie generácie?

29.04.2020 01:30
izolácia, dôchodkyňa, doma, videohovor, doktorka
Nečakajme, aby sa nám niekto ozval, ale zoberte do ruky telefón a zavolajte sami, alebo dohodnite sa na videohovor s ľuďmi, ktorých máme radi. Autor:

Stres, napätie, úzkosti a depresie. Aj tieto psychické stavy sú príznačné pre obdobie, keď sa musíme z dôvodu koronavírusu zatvárať medzi štyri steny. Čo vtedy prežívame, ako sa vyrovnať s pocitmi frustrácie a ako si udržať psychické zdravie? Viac prezrádza v rozhovore pre Pravdu psychiatrička, terapeutka a spolupracovníčka občianskeho združenia Liga za duševné zdravie, Dr. Magdalena Frecer.

Ako negatívne môže domáca izolácia v čase korona krízy ovplyvňovať duševný stav starších ľudí, ale aj ostatných skupín obyvateľstva. Zvládajú domácu izoláciu viac mladí alebo starší ľudia?

To, ako ľudia zvládajú domácu izoláciu, záleží od našej osobnostnej výbavy a podmienok, v akých sa nachádzajú. Inak to má človek, ktorý ľahko podlieha stresu, ale má rodinu, ktorá ho podrží a inak niekto, kto je síce odolný, ale má okolo seba zlé vzťahy. Aj jedna, aj druhá situácia je psychický náročná. Doležité je, či a ako sa vieme v takto obmedzených podmienkach o seba postarať.

Čo je teda kľúčové robiť v danom období?

Jednou z kľúčových vecí je ostať v kontakte s blízkymi ľuďmi a udržať si sociálne kontakty, ktoré sú pre nás výživné. Nečakajme, aby sa nám niekto ozval, ale zoberte do ruky telefón a zavolajte sami, alebo dohodnite sa na videohovor s ľuďmi, ktorých máme radi. Samota môže byť silne stresovým faktorom, obzvlášť pri dlhodobo trvajúcej izolácii, aj keď je dobrovoľná.

Na ktorých ľudí pôsobí izolácia horšie?

Zle pôsobí najmä na ľudí, ktorí sú sami. Mladí ľudia majú predpoklad lepšie izoláciu zvládať, nakoľko ich psychika je pružnejšia a menej obtiažne sa vedia prispôsobiť zmenám, sú tiež viac zruční v udržiavaní sociálnych kontaktov s použitím nových technologií. Je to však generalizácia. Zdá sa, že mladší ludia viac vyhľadávajú sociálny kontakt, ale vnútorne môžu byť menej stabilní ako ľudia, ktorí už majú toho viac prežité. Je to individuálne, lebo veľa starších ľudí si svoje kontakty s blízkymi váži a traduje ich, takže pokiaľ ich majú dobre pestované, teraz to môže byť pre nich silný zdroj podpory.

Ako nás izolácia počas koronavírusu nastavila voči najviac ohrozenej skupine ľudí, seniorom?

Celá aktuálna situácia má za cieľ chrániť práve staršiu časť populácie, takže predpokladám, že nás všetkých to zcitlivilo voči potrebám našich rodičov a starých rodičov. Aj keď telefonovanie, videohovory, maily či spoločný chat nie sú priamym kontaktom, je to lepšie ako druhého človeka vôbec nevidieť ani nepočuť. Sme sociálne zvieratá a potrebujeme seba navzájom, obzvlášť v stresových podmienkach a pre mnohých aktuálna epidemiologická situácia vyvoláva silný stres, či si to uvedomujeme alebo nie.

Môže domáca izolácia pre ľudí v rôznom veku prinášať aj pozitívny efekt a prečo?

Pozitívny efekt záleží od toho, ako sa k tomu postavíme. Či budeme rozumieť tomu, čo sa deje a vnímať zmysel, aký to má pre nás všetkých. Alebo či sa k aktuálnej situácii postavíme ako k obmedzeniu, ktorému odporujeme. V tom prvom prípade zmyslom je, že domáca izolácia stanoví gesto solidarity, vďaka ktorému chránime zraniteľnú časť našej spoločnosti. Pokiaľ na to takto nahliadneme, je nám potom ľahšie vydržať všetky drobné, každodenné momenty, ktoré nás štartujú a otočiť pozornosť na to dobré, čo nám situácia s koronavírusom prináša. Náš život sa zvláštne redukuje na to najpodstatnejšie a my si môžeme uvedomiť, čo je pre nás dôležité, napríklad aké máme hodnoty, či sme niečo významné nestratili zo zreteľa pri tom ako sme doteraz fungovali.

Ako sa táto situácia môže dotknúť medziľudských vzťahov?

Môžeme viac vnímať spolupatričnosť s inými. Fakt, že sme spolu na jednej lodi. Každá zmena je pre nás zároveň príležitosťou osobného rastu. Máme to vo svojich rukách. Pokiaľ budeme vnútorne nesúhlasiť s podmienkami domácej izolácie a odporovať tomu, potom to pozitívne v nastolej situácii nenájdeme. Skôr budeme hľadať vinníkov a zodpovedných za našu nespokojnosť. Ale opäť pravdou je, že máme to vo svojich rukách. Celá táto situácia je istým spôsobom skúškou našej osobnej zrelosti.

Aké najčastejšie duševné poruchy sa môžu objavovať u ľudí, ktorí nezvládajú domácu izoláciu, prípadne napätie z možnej neistej budúcnosti a strachu z nakazenia?

Je to najmä celé spektrum porúch podmienených stresom a úzkosťou, čiže akútne stresové reakcie a adaptačné poruchy. Sú to rôzne prejavy našej psychiky, ktorými sa snažíme adaptovať na nové podmienky a nedarí sa nám to. Môže sa to prejaviť zvýšenou nervozitou, poruchou spánku, striedaním nálad, alebo rôznymi nepríjemnými pocitmi v tele, ktorým nerozumieme, alebo cítime, že nám znemožňujú bežné fungovanie. Potom treba vyhľadať odbornú pomoc, ktorá je stále dostupná a práve teraz aj intenzívne vzniká formou telefonických liniek dôvery.

Na ktoré linky dôvery sa môžu ľudia obrátiť?

Okrem linky Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie, existuje chatová poradňa IPčko.sk. Psychologické poradenstvo poskytuje aj iniciatíva Kto pomôže Slovensku a aj Národný krízový klinicky tím MZ SR pracuje so psychologickou formou pomoci s použitím telefónu a online priestoru. Veľa psychológov poskytuje pomoc formou videohovorov. A, samozrejme, je stále dostupná klasická starostlivosť v psychiatrických a psychologických ambulanciách, alebo cestou urgentnej starostlivosti.

Ako rozpoznáme u príbuzných, že majú depresiu, úzkosti či iné psychické poruchy?

Niekedy sa nám naši blízki sami prídu zdôveriť, že je im ťažko a že situáciu zle nesú. Správne je potom ponúknuť im podporu a vypočuť, čo ich trápi. Kľúčové je v tom byť spolu, ustáť to, nepanikáriť, aj keď neviete, čo robiť. Človek, ktorému je ťažko hlavne potrebuje našu prítomnosť, aby sa necítil sám. Samozrejme, v hre sú tiež formy odbornej pomoci, ktoré som už spomenula. Pokiaľ ale nemáme jasnú správu, že sa niečo deje, spoliehajme sa na svoj cit a na to, ako danú osobu poznáme. Ak sa niekto z našich blízkych, zmení v správaní, prestane byť aktívny, alebo naopak, začne byť extrémne aktívny a nepokojný, môže to byť signál, že sa niečo deje.

Čo sa skrýva za takýmito zmenami nálad?

Zmeny nálad, podráždenosť, alebo skleslú náladu, ktorá sa nedá rozptýliť, treba vnímať ako varovné javy. Úzkosť sa môže prejaviť telesnými príznakmi, búšením srdca, napätím, slabosťou, problémami so stravovaním a spánkom, niekedy až panickými atakmi, kedy človek cíti, že mu telo vypovedá a má pritom silný strach o svoj život. Pokiaľ počujeme, že nám blízky človek hovorí o negatívnych scenároch, má depresívne myšlienky, nevie sa sám upokojiť, stratí záujem o aktivity, ktoré mu doteraz prinášali radosť, začne sa strániť ľudí alebo odmietať kontakt, ponúknime mu pomoc. Najhoršie je zostať voči tomu lahostajným, lebo psychické ťažkosti, pokiaľ nie sú liečené majú tendenciu sa prehlbovať.

Aké aktivity môžu ľuďom v domácej izolácii pomáhať predísť psychickému tlaku, ktorý je spôsobený súčasnou situáciou ohľadom koronavírusu?

Treba si nastaviť režim dňa, ako kotvu, ktorá nás bude stabilizovať bez ohľadu na to, čo sa bude diať. Dobre je vstávať a chodiť spať približne v tom istom čase. Denný rytmus je vhodné zorganizovať si napríklad podľa pravidelného stravovania, pracovných povinností, alebo času, ktorý trávime s deťmi. Treba pamätať aj na priestor na povinnosti a na oddych. To sa týka tak detí, ako aj dospelých. Každý z nás si potrebuje v priebehu dňa vyvážiť prácu oddýchovými aktivitami. Ide o to, aby sme si udržali rovnováhu pri fungovaní počas dňa. Pokiaľ ju stratíme, nevadí to, vrátime sa k tomu. Je potrebné udržať si ten koncept a používať ho.

Ako je to so spánkom a fyzickou aktivitou v tombo období?

Ja osobne v tomto období dávam tiež dôraz na naše základné potreby – pamätajme, že potrebujeme 7 až 8 hodín spánku (menej, ale aj viac nie je pre nás prospešné), pravidelnú stravu a pohyb. Fyzická aktivita v akejkoľvek forme, podľa toho, čo máme radi, môže byť úžasným ventilom frustrácie, ktorú viacerí prežívame a ktorá sa zakonite usadzuje aj v našom tele, čo si často neuvedomujeme. Je preukázané, že pravidelné cvičenie je ten najlepší spôsob, ako sa starať nielen o svoje telo, ale aj o psychiku. Veľmi prospešný je strečing, alebo joga, to je všetko čo nám je aj v rámci domácej izolácie ľahko dostupné.

V tomto čase netreba asi zabúdať ani na psychohygiénu?

Vhodné je si cez deň vyhradiť 10 minút len pre seba, kedy nebudeme robiť nič. Na chvíľu necháme myšlienky a všetky starosti bokom, nájdeme si príjemnú polohu v sede alebo ľahu a sústredíme sa na vlastné dýchanie alebo na pocity v tele. Je to moment, kedy môžeme byť sami so sebou a počúvať, čo nám naše telo, emócie a myseľ komunikujú. Odporúčam tiež neustále nesledovať správy, ale skôr sa sústrediť na to, čo máme na dosah. Je dobre mať informácie, ale pritom fungovať v tom základnom, čo žijeme. Doprajme si tiež viac príjemných aktivit, hravosti a humoru. V strese niekedy od toho upúšťame a ani nevieme, kedy sa to deje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Liga za duševné zdravie #koronavírus #izolácia #duševné zdravie #depresia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku