Prečo netreba pokúšať imunitu u seniorov?

Imunita – obranný mechanizmus organizmu. Pri jeho prelomení dochádza k vzniku viacerých ochorení, ktoré ohrozujú zdravie a život ľudí všetkých generácií. Zvlášť náchylnými na vznik infekčných ochorení sú ľudia, ktorí patria k ohrozeným skupinám. Ako sa majú seniori udržať fit a nepreceňovať silu imunity?

24.05.2020 06:00
seniori, staroba, jeseň Foto:
Namiesto intenzívnych cvikov sa vo vyššom veku odporúčajú jednoduché cvičenia a prechádzky.
debata (2)

Cigarety a „tvrdé“ s mierou

Fajčenie patrí k zlozvykom, ktoré ohrozujú imunitný systém a spôsobuje viacero druhov rakoviny, medzi nimi pľúc, ústnej dutiny či hrtana. Cigaretový dym obsahuje asi štyri tisícky rôznych chemických zlúčenín od dechtu po ďalšie jedy. Spolu ide približne o 40 rakovinot­vorných látok.

Okrem fajčenia dokáže podlomiť zdravie u staršej generácie aj časté popíjanie alkoholu. Vyššie dávky destilátov ničia takzvané protilátky, ktoré chránia telo pred ďalším ochorením. Protilátky sú bunky, ktoré bojujú proti cudzím telesám ako sú baktérie a vírusy.

Pre ilustráciu si stačí predstaviť vírus chrípky. Po prekonaní chrípkového ochorenia sa vytvoria v tele protilátky, ktoré dokážu v budúcnosti zabrániť vzniku rovnakej alebo podobnej choroby. Vedci predpokladajú, že podobne to funguje aj s ochorením COVID-19. Pri zvýšenej konzumácii alkoholu dochádza k zníženému množstvu protilátok a tým vyššiemu riziku vzniku chorôb.

Menej spánku, viac chorôb

Nedostatok spánku sa podpisuje aj na celkovom zdraví človeka. Za primeraný čas strávený na lôžku sa považuje 7 – 8 hodín. Telo sa dokáže počas tohto času regenerovať, ale rovnako bojovať aj s choroboplodnými látkami. Tým, že poskytneme organizmu menej spánku ako je odporúčaná štandardná dĺžka nočného odpočinku, ohrozujeme fungovanie imunitného systému. Oslabením obranyschopnosti ľudského tela dochádza k zvýšeniu rizika bakteriálnej a vírusovej infekcie, najčastejšie nádchy a chrípky.

Stres nesvedčí zdraviu

Strach, zlé medziľudské vzťahy, agresivita či stres dostávajú organizmus do pohotovostného režimu. Stres má vážne negatívne následky na ľudský organizmus. Telo naň reaguje dvomi spôsobmi, a to útokom alebo útekom. Ak sa organizmus permanentne bráni stresu, dochádza k jeho vyčerpaniu. V takýchto situáciách sa do krvi vyplavujú vysoké dávky stresového hormónu kortizolu, ktorý oslabuje fungovanie bielych krviniek. Táto zložka krvi má za úlohu práve boj proti choroboplodným zárodkom. Zníženie stresu na primeranú úroveň dokáže zlepšiť imunitnú odozvu organizmu. Docieliť sa to dá relaxáciou, meditáciou, jogou, prechádzkami, čítaním kníh, prípadne kúpeľom a krátkym spánkom.

Je čas na prechádzky

Sociálna izolácia či osamelosť patria medzi ďalšie faktory, ktoré sa dokážu negatívne podpísať pod náš imunitný systém. Osamelí ľudia často prepadajú zúfalstvu a pocitom bezcennosti. Nástup psychických problémov sa odrazí aj v telesnom zdraví, kedy v organizme dochádza k vytváraniu voľných radikálov. Voľné radikály vedú k takzvanému oxidačnému stresu, ktorý oslabuje telo a vo vážnych prípadoch spôsobuje vznik rakoviny. Posilňovanie imunity môžeme docieliť pravidelnou starostlivosťou o naše telo. U ľudí, ktorí vôbec necvičia je totiž vyššia pravdepodobnosť vzniku chorôb, vrátane diabetu a kardiovaskulárnych ochorení. Pozor si však treba dávať aj pri nadmernom cvičení, ktoré potláča imunitný systém. Namiesto intenzívnych cvikov sa vo vyššom veku odporúčajú jednoduché cvičenia a prechádzky.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #fajčenie #imunitný systém #stres #prechádzky #nedostatočný spánok #koronavírus