Viac o spolupráci dvoch vekovo rozdielnych generácií hovorí v rozhovore pre Pravdu predsedníčka základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku a členka rady seniorov pri VÚC v Žiline Ľudmila Mokošáková.
Obec Zubrohlava je známa tým, že takmer polovica obyvateľov má menej ako štyridsať rokov. Koľko obyvateľov v nej žije, aký je podiel mladých ľudí?
Naša obec má približne 2 300 obyvateľov a podiel ľudí do 40 rokov je viac ako 50 %. Namieste je otázka prečo? V našej obci bola mohutná výstavba rodinných domov v období takzvaných „husákových detí“, ktorí ostali žiť v našej obci a využili možnosť pracovať v podnikoch v blízkom okresnom meste Námestovo. Potomkovia týchto detí využili priaznivé podmienky, ktoré nastavila obec, a to rozšírenie intravilánu obce i spracovanie pozemkových úprav, ktorými sa vytvorila možnosť približne 400 stavebných pozemkov.
Ako ďaleko sa nachádza obec od okresného mesta?
Obec sa nachádza asi 6 km od okresného mesta a má vybudovanú základnú infraštruktúru – prístup k vode, kanalizácii, cesty vo vlastníctve obce a podobne. Mať vlastný rodinný dom pre mladých je výzvou pre ich šikovnosť, zručnosť, či finančnú gramotnosť. Odpoveďou je takmer nová štvrť Klinec, kde žijú hlavne mladé rodiny s deťmi. V obecnom zastupiteľstve je z 9 poslancov 6, ktorí majú menej ako 50 rokov a vidieť to na rôznych aktivitách, ktoré sú v obci organizované.
Vo vašej obci sa mladá generácia rozhodla pomáhať seniorom a spojili tak spoločne sily do zaujímavého projektu. Stretávajú sa v spoločnej kuchyni, kde si vymieňajú skúsenosti. Ako vyzerá ich spolupráca?
Pomáhať, je možno silné slovo, my to skôr vnímame ako spoluprácu a odovzdávanie si rôzne vedomosti a skúsenosti navzájom.
Čo vedia teda ponúknuť seniori mladším generáciám?
Starší vedia zaujímavo rozprávať o tom, čo bolo a ako sme žili, keď k tomu uvaríme recept z dávnych čias za ich výdatnej pomoci. Napríklad môžeme spolu uvariť šúľance či pirohy. Na revanš nás pozvú na svoje palacinky, do ktorých mi dodáme džemy. Napríklad, podmienkou na pečenie jedál je bravčová masť, ktorá sa u nás často používala. Tá mala inú chuť ako na Dolniakoch.
Prečo mala inú chuť?
Naše prasce neboli chované kukuricou, ale do ovsenej alebo ražnej múky sa pridávala žihľava. Takto sme sa preklopili k liečivými bylinkám. To bola tiež jedna zo spoločných akcií mladých a seniorov. Pripravili sme bylinky, zabezpečili prednášateľa a uvarili takzvaný šalát na kyslo so zemiakmi a mladí prichystali miestnosť a prekvapili svojou účasťou i otázkami. Spoločne sme vyzdobili aj takzvaný dožinkový voz, ktorý je už tradíciou na „Dožinkových slávnostiach“, ktoré sa konajú každoročne v septembri. Nápad bol z radov seniorov a následná výroba kvetov, stúh a samotná výzdoba voza bola spoločná. Mladým sme ukázali, ako na to a oni k tomu pridali svoje „mladé ruky“ a výsledok bol úžasný.
Čo na oplátku učia mladí staršiu generáciu?
Sme v období koronavírusu, a tak sú návštevy nás seniorov obmedzené. Mladí dostali možnosť realizovať sa a musíme povedať, že sa toho zhostili veľmi dobre. Nemohli sme chodiť na bohoslužby, tak nám mladí pomohli inštaláciou v mobile, aby sme ich mohli sledovať online. Sama som bola svedkom rozhovoru, kde sa riešilo ako zdokonaliť nakrúcanie bohoslužby, aby bolo lepšie ako to minulé.
Ako je to v prípade ďalších technologických „vychytávok“?
Veľa z nás seniorov si muselo osvojiť skype, aby sme mohli vidieť svoje vnúčatá a zase boli pritom mladí, ktorí to zabezpečovali. Obecná rada mládeže, ktorá u nás pracuje bola nachystaná na pomoc pri nákupoch, či predpísaní a dodávke liekov, či stravy, aby sme toto obdobie prekonali s čo najmenšou ujmou. Mnohí mladí z rady nám prišli „preladiť“ nastavenie kresťanskej televíznej stanice, ktorá menila svoje frekvencie a verte, že to všetko nebolo len nastavovanie, lebo nie sme takí zdatní, aby sme si bohoslužby vedeli pustiť z archívu, či online na druhýkrát.
Kto prišiel s myšlienkou založenia spomínaného projektu? A aj sa o tomto projekte v obci hlasovalo?
Prvý raz sa táto myšlienka zrodila na trojgeneračnom zájazde do poľskej Wieličky v roku 2016, kde s úplnou prirodzenosťou fungovali všetky generácie. My sme organizovali a mladí zabezpečovali zdravotnícky dohľad, či pomoc pri zdolávaní schodov. Seniori sa ukázali, že vedia viac z poľštiny ako mladí. A tak sme pomohli s prekladom, či výkladom. Táto myšlienka pretaviť to do niečoho konkrétneho však vznikla, keď začala na Obecnom úrade pracovať naša „Beátka“, ktorá prišla s nápadom ako využiť budovu. Bola tou osobou, ktorá nás oslovila na spoluprácu a radi sme to privítali. Slovo dalo slovo a na svete bol projekt s názvom „Láska ide nielen cez žalúdok“, s ktorým sme sa prihlásili so súťaže v rámci nadácie VÚB a vyhrali sme ju. Poslať SMS na tento projekt tak zomknul dedinu. To som ešte nezažila, oslovovali sme rodákov, ktorí sa odsťahovali, známych a príbuzných a svoj podiel na víťazstve mal aj miestny farár, ktorý na svätých omšách vyzýval, aby sme hlasovali za dobrú vec.
Prečo je podľa vás dôležité, aby sa seniori zapájali do spoločných aktivít s mladými ľuďmi a aké má toto spojenectvo pre nich význam?
My, seniori, sa chceme zapájať do diania v obci. Nechceme byť izolovaní a strácať kontakt s okolím, či mladými. Mladí nám práve tým, že sú s nami a pomáhajú nám niektoré veci organizovať, či zabezpečovať, dávajú najavo, že nie sme pre nich záťažou, ale zdrojom informácií, či skúškou komunikačných zručností. V tomto období sa veľa mladých rozhodlo využiť svoje záhrady nielen na anglické trávniky, ale na pestovanie rôznej zeleniny.
Čo ste v rámci projektu stihli tento rok?
V tomto roku sme toho veľa nestihli, lebo korona. Aj napriek tomu sme stihli usporiadať 13. ročník Volejbalového turnaja seniorov aj medzinárodnou účasťou. Seniori hrali, mladí pomohli s obsluhou, či prípravou priestorov a zdravotný dohľad bol na mladých, veď tie naše kolená už svoje zažili (smiech). Tešíme sa na čas „potom“, lebo máme pripravených veľa spoločných aktivít – Učíme sa severskú chôdzu, Varíme z tradičnej zeleniny, či Trojgeneračný výlet na Gemer.
V rámci projektu ste zrejme zozbierali veľa receptov, chystáte sa vydať knihu?
Kniha je pripravená na vydanie a radi sa onej porozprávame, keď bude na svete, lebo chystáme „Krst knihy“ v čase POTOM.
Keď sme pri varení, posledná otázka znie, ktoré sú najobľúbenejšie jedlá Zubrohlavčanov a pri akých príležitostiach sa jedia?
V Zubrohlave sa tradične varili jedlá zo zemiakov, kapusty a obilné kaše. Môj otec rád hovoril, že kapustu jedávali na rôznorodé spôsoby na raňajky, obed a večeru. Na ráno zemiaky s kapustou, na obed kapustu so zemiakmi a na večeru, čo ostalo buď zemiaky, alebo kapustu. Pri zbieraní receptov mi, ako tradičný a aj dnes používaný recept, hlavne vo vianočnom čase vyšla tzv. plnená kapusta. To je plnený kapustný list s mletým mäsom s ryžou. Má niekoľko výhod, čím je staršia, tým je lepšia a vyrieši aj rôzne neduhy, ktoré sú spojené s nadmerným použitím alkoholu, či veľkým množstvom sladkostí. V neposlednom rade je zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C. V Zubrohlave vždy platilo, že ak v pivnici bol súdok kapusty, k tomu zemiaky a v maštali hydina, či nebodaj prasa, sedliak sa nemusel báť zimy, prežil on aj jeho rodina.