Na pomoc prichádzajú aj sociálne siete, hoci úplne neriešia vzácny kontakt s iným človekom.
Trpia najmä seniori
Sociálnu izoláciu môžeme definovať rozličnými spôsobmi, pričom jej intenzita závisí od toho ako dlho trvá. Vedci napríklad zistili, že v severských krajinách je tento problém o čosi vypuklejší. V Nórsku je približne 70-tisíc ľudí, ktorí žijú osamelý život. K formám sociálnej izolácie patrí aj obmedzený kontakt s priateľmi a rodinou čo sa dotýka asi pätiny ľudí nad 66 rokov. Viac ako 30 % seniorov starších ako 66 rokov má len dvoch alebo aj menej ľudí, na ktorých sa môžu v prípade osobných problémov obrátiť.
Aké sú dopady na ľudské zdravie?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môžu mať sociálne siete pozitívny účinok na zdravie starších ľudí. Spomínaná organizácia zdôrazňuje, že kontakt s inou ľudskou bytosťou sa považuje vo svete za zdravotnú prioritu a dokonca aj biologickú potrebu. Zjednodušene povedané, bez kontaktu nedokážeme prežiť. Vedci upozorňujú, že riziká ohrozenia duševného zdravia osamelosťou zahŕňajú vznik depresie, úzkosti, schizofrénie, samovraždy, demencie, ale aj Alzheimerovej choroby. Odborníci tiež varujú pred vplyvom sociálnej izolácie na srdcovocievne choroby a dokonca aj na rakovinu prsníka.
Samotu ovplyvňujú životné okolnosti
Hoci je izolácia od ostatných ľudí ideálnym spôsobom pre zamedzenie šírenia koronavírusu, neprospieva celkovej pohode človeka. Obzvlášť týmto stavom trpia starší ľudia. Odhaduje sa, že len pred samotnou pandémiou koronavírusu postihovala sociálna izolácia viac ako osem miliónov starších ľudí. K základným príčinam, prečo sa seniori aj mimo pandémie cítia osamelí, patrí odchod do dôchodku, strata životného partnera, odchod detí z domu a zdravotné problémy, ktoré sa spájajú s vekom. S osamelosťou prichádza nepokoj, podráždenosť, pretrvávajúce obavy, problémy so spánkom, sústredením sa a samovražednými myšlienkami.
Neuzatvárajme sa do seba a pred svetom
Svetová zdravotnícka organizácia preto vyzýva, aby ľudia zostali v kontakte aj za sťažených okolností. Odporúčajú takzvanú socializáciu na diaľku, napríklad telefonicky alebo prostredníctvom online platforiem, sociálnych sietí, videohovorov, mailov a podobne. Ľudia, ktorí i napriek tomu pociťujú osamelosť by mali vyhľadať odbornú pomoc. Odborníci však upozorňujú, že najlepšou liečbou spomínaných problémov je prevencia. Osamelí ľudia často nemajú dostatok odvahy či energie, aby si sami vyhľadávali kontakt s inými ľuďmi. Aktivita by tak mala byť najmä na ich deťoch, príbuzných či známych, ktorí môžu pomôcť svojim blízkym spoznávať ľudí, napríklad aj cez sociálne siete.