Ako vo všeobecnosti definujeme konflikt?
Náš pohľad na konflikty je skôr pohľad sociálno-psychologický, zameraný na vzťahy medzi ľuďmi, na ich spôsoby riešenia vzájomného reálneho alebo len vnímaného nesúladu potrieb, záujmov, postojov, názorov, cieľov a hodnôt. V bežnom živote a v bežnej komunikácii sa stretneme s rôznorodým chápaním pojmov spor a konflikt. Vo všeobecnosti môžeme konflikt definovať ako stretnutie dvoch alebo viacerých protikladných do istej miery sa vylučujúcich snažení, názorov, postojov, záujmov. Konflikt je udalosť, spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec alebo skupina snaží o dosiahnutie vlastných cieľov, uspokojenie vlastných záujmov, a to eliminovaním, zničením alebo podriadením si jednotlivca alebo skupiny snažiacej sa o dosiahnutie podobných alebo identických cieľov.
Vo vašej práci sa však snažíte nazerať na konflikt ešte z jedného uhla pohľadu, a to z pohľadu vnímania celkovej situácie rodiny.
Konflikt skúmame z hľadiska postavenia všetkých členov v rodine, ale aj ich sociálnych rolí v rámci spoločnosti. Pri práci s rodinou sa snažíme ukázať všetkým stranám v konflikte, že každý zainteresovaný člen má vo svojom postoji – tvrdení kúsok pravdy. Vo väčšine prípadov vzniká konflikt vtedy, keď sa sporiace strany nedokážu počúvať a napriek tomu, že pri komunikácii predkladajú pádne argumenty a v konečnom dôsledku by dospeli k uspokojivému riešeniu, dostávajú sa do konfliktu, pretože sa na situáciu nedokážu pozrieť z iného, ako zo svojho uhla pohľadu.
Čo je teda najčastejším zdrojom konfliktov v rodine?
Konflikty v rodine majú rôzny charakter, skoro všetky konflikty v rodinách sú postavené na nedostatočnej komunikácii, na presadzovaní vlastných záujmov na úkor ostatných členov rodiny a podobne. Konflikty vznikajú z nedostatku záujmu, pri slabej alebo nedostatočnej komunikácii všetkých členov, jednostranného zaťaženia niektorého z členov rodiny alebo z pocitu nedostatočného ocenenia zo strany ostatných. Konflikty sú súčasťou každodenného života, je však dôležité konflikty včas riešiť, aby potom neprechádzali do dlhodobých konfliktov, ktoré vedú k frustrácii, depresii a trvalému narušeniu vzájomných vzťahov.
Aké konflikty sa objavujú v rodinách, v ktorých je aj senior. V čom spočívajú nedorozumenia?
Konflikty v rodinách so seniormi alebo medzigeneračné konflikty pramenia z problémov medzi dvomi alebo aj viacerými generáciami. V rámci rodiny sú to nielen konflikty medzi rodičmi a deťmi, ale aj rodičmi a starými rodičmi, vnukmi a starými rodičmi ako aj rodičmi a novými členmi rodiny – nevestami, zaťmi a podobne. Osobitnú pozornosť si zasluhujú konflikty starších, ku ktorým dochádza najmä pri zhoršujúcom sa zdravotnom stave a sociálnom postavení starších. Vnímanie veku a procesu starnutia je individuálne a veľmi rozdielne a je silne ovplyvnené subjektívnym pohľadom. Významnejšie zmeny v živote človeka nastávajú po 65. roku života, nielen z dôvodu ukončenia aktívneho zamestnania, ale aj zmenou zdravotného a psychického stavu.
Seniori sa dostávajú zrejme aj do konfliktov, ktoré nemusia mať iba medzigeneračný charakter?
Konflikty vznikajú aj medzi nimi navzájom. Rozvody v pokročilom veku, konflikty medzi súrodencami, spory o dedičstvo, konflikty s členmi novej komunity, v zariadeniach pre seniorov. Často sú dôsledkom ich nového postavenia, do ktorého sa dostali prirodzeným procesom starnutia, ale aj stratou schopnosti postarať sa sami o seba. Niekedy sú to konflikty, ktoré si jednotlivec nesie celý život a tieto sa v tomto veku stupňujú alebo zhoršujú. Osobnostné aj psychické zmeny, zdravotné problémy najmä s nastupujúcimi chorobami typickými pre starší vek a civilizačné choroby, strata partnera alebo priateľov, finančné problémy, to všetko ohrozuje samostatnosť starších ľudí a zvyšuje ich závislosť na starostlivosti členov rodiny ako opatrovateľa alebo spoločníka. Najbližšia rodina si často novú situáciu nepripúšťa, podceňuje ju a nevie sa vžiť do úlohy spoločníka, opatrovateľa. Často sa senior môže cítiť ako nepotrebný, dokonca ako príťaž ostatným členom.
Čo býva príčinou konfliktného správania?
Je to najmä nepripravenosť na novú situáciu, nedostatku informácii ako pomôcť najbližším seniorom a ako zladiť pracovný život, chod domácnosti, ale aj vlastné aktivity a záľuby a popri tom zapájať do života rodiny seniora vzhľadom na možnosti, vek, zdravotný stav, aby udržali krok s dobou a prežívali jeseň života aktívne v kruhu rodiny, ak to možnosti dovoľujú, aby nedochádzalo ku konfliktným situáciám prameniacim z nedostatku času či empatie.
Aké dôsledky, resp. čo prináša konflikt v rámci psychiky človeka?
Konflikty sú nevyhnutnou súčasťou života. Každý človek má aj dimenziu vnútorného prežívania konfliktu a z toho plynúci pocit viny alebo zadosťučinenia, výhry či prehry, vychádzajúc z toho, ako konflikt priamo alebo nepriamo ovplyvňuje psychiku človeka, jeho prežívanie. Konflikt, ktorý sa stane našou súčasťou, v nás rezonuje, jednoducho prebýva v najhlbšom vnútri, dokáže podlomiť sebadôveru i sebaúctu a vyvoláva aj následné neprimerané reakcie v iných oblastiach života.
Takže aj konflikty medzi generáciami mladých a starších ľudí nie sú výnimočné, ale skôr prirodzené?
Stret názorov ľudí rozdielnych generácií je bežný, pretože každý žil v inom svete, niekedy v inom storočí, dnes možno už v inom tisícročí, poznačený inou spoločnosťou, výchovou doma, vzdelaním v škole, životnými skúsenosťami a práve to zvyčajne býva zdrojom konfliktu, pretože každý pozerá na rovnakú vec so svojho uhla pohľadu a takom prípade nevníma argumenty alebo riešenia druhého. Všetko je o komunikácií ako aj o hľadaní konštruktívnych riešení so zameraním sa na všetky zúčastnené strany a nielen na presadenie vlastných záujmov.
Aké sú najčastejšie spôsoby riešenia konfliktov v rodine?
Konfliktné situácie nemajú len negatívne dôsledky a nie je potrebné, či je nevyhnutné sa vždy usilovať o ich elimináciu, ale snažiť sa ich naučiť zvládať a tak zvyšovať svoju toleranciu voči stresu. Konflikty nemusia byť len deštruktívne. Ak im porozumieme, vieme predchádzať ich negatívnym dôsledkom a riešiť ich tvorivo. Je dobré, ak sa naučíme pristupovať ku konfliktom ako k nevyhnutnej súčasti života. Snažiť sa im včas predchádzať a riešiť ich konštruktívne. To sa dá len osobnou skúsenosťou, tréningom optimálnych reakcií, stratégií a ich uplatňovaním v medziľudských vzťahoch. Chráňme vlastné práva a záujmy, ale pozerajme sa na konflikt aj očami druhej strany.
Čo ak si rodina sama nevie vyriešiť konflikty v rodine, na koho sa má obrátiť?
Mali by sme si uvedomiť, že každý neriešený, potlačený konflikt, je silným stresovým faktorom a následná nekontrolovateľná ventilácia nahromadeného napätia, môže mať oveľa horšie následky ako konflikt sám. Stratégie zvládania konfliktov, založené na miere sebapresadzovania a spolupráce nás učia, že najlepšou a najefektívnejšou cestou riešenia konfliktu je stratégia – výhra/výhra. Teda hľadanie spoločného riešenia problému tak, aby sa rovnocenne uspokojili záujmy oboch strán a ani jedna z nich nemala pocit prehry a straty vlastných cieľov.
Aké metódy využívate pri riešení konfliktov?
Našou prácou je riešenie konfliktov efektívnou komunikáciou, teda riešenie konfliktu prostredníctvom mediátora. Mediátor je odborníkom v oblasti komunikácie, je akýmsi stratégom, nestrannou osobou, ktorá vstupuje do konfliktu na základe požiadavky jednej zo strán, aby pomohla stranám nájsť riešenie situácie. Mediátor pomáha obom stranám konfliktu uvedomiť si svoje záujmy a pozície a na základe ich záujmov vyjednať dohodu výhodnú pre obe strany. Mediare po latinsky znamená, rozdeliť na polovicu, alebo sprostredkovať, vstúpiť do stredu, medzi sporiace sa osoby. Mediácia je preto aj aktívnejšia a štruktúrovanejšia intervencia ako iné metódy riešenia konfliktov, najmä čo sa týka direktívnych foriem rozhodovania, kde sú sporiace sa strany postavené pred osobu, ktorá direktívnym nariadením rozhodne.
Čiže mediácia sa snaží viac dbať na záujmy obidvoch strán?
Dôsledkom direktívneho rozhodnutia je často nespokojnosť jednej zo strán alebo dokonca obidvoch strán. Mediácia na rozdiel od direktívneho napríklad súdneho rozhodnutia alebo zmierovania je viac zameraná na utvorenie praktickej dohody konkrétneho prípadu a zachovania dobrých medziľudských vzťahov medzi stranami. Zlepšenie vzťahu medzi stranami väčšinou vyplýva z úspešného vyjednania dohody.
S akými najčastejšími problémami, konfliktami v rodine sa stretávate vo svojej praxi?
Problémy majú rôzny charakter a podstatu, rodiny v dnešnej dobe riešia množstvo problémov, ktoré vplývajú na jej fungovanie ako aj na fungovanie jednotlivých členov. Dnešná spoločnosť je zameraná na individualizmus uprednostňujú sa vlastné záujmy na úkor druhého alebo vlastné záujmy a nezáujem o potreby druhého.
Ako sa to prejavuje u starších ľudí?
V prípade seniorov sú to problémy s nedostatkom kontaktu, osamelosťou, ale aj naopak prílišné využívanie starých rodičov, kde starí rodičia nahrádzajú rodičov v každodenných činnostiach. K problémom v rodinách patrí rozchod, rozvod rodičov, zlá finančná situácia, nezamestnanosť, presadzovanie vlastných záujmov a podobne. To všetko má vplyv na fungovanie rodiny na pohodu všetkých jej členov. V podstate každý konflikt sa dá zvládnuť každý spor sa môže vyriešiť k spokojnosti všetkých zúčastnených strán, dôležitá je ochota strán o hľadanie riešenia, pretože ustúpiť neznamená automaticky prehru.