K práci zdravotných klaunov sa dostal pred tromi rokmi vďaka kolegyni, ktorá už pracovala pre Červený nos Clowndoctors a odporučila mu konkurz na zdravotného klauna. „Zrejme cítila, že mi je blízky humor a páčila by sa mi aj myšlienka združenia. Vyskúšal som to a prijali ma,“ hovorí s úsmevom. Pri návštevách seniorov, ako sám tvrdí, zažíva krásne a dojímavé chvíle.
„Jedným z nich je napríklad ten, keď pani, ktorá veľmi nehovorí, len sedí v tichosti a venuje sa háčkovaniu, vždy keď začneme spievať (čo je jeden z momentov našej návštevy) sa postaví, rozžiaria sa jej oči a začne z jedným z dvojice klaunov tancovať. Úplne ožije a my sa cítime, ako by sme tancovali spolu na nejakej zábave. Je nádherné vidieť tú zmenu energie,“ teší sa zdravotný klaun Fifi.
V obľube starších ľudí
Seniori sú vďační za každú návštevu červených nosov, pričom nejde ani o predstavenie či vystúpenie, ale o návštevu. Pre seniorov sú zdravotní klauni postavy, ktoré majú svoje mená a charaktery, ale aj kostýmy a hudobný repertoár, ktoré vyvolávajú spomienky na ich mladosť. V rámci návštevy seniorov majú zdravotní klauni akúsi misiu spojenú s konkrétnou témou, ktorú majú pred klauniádou vopred dohodnutú a rozohrávajú ju na každej izbe v seniorskom zariadení.
„U detí sme veselí doktori a sestričky, ktorí majú biely plášť. Naším cieľom je prelomiť aj strach z bielych plášťov. Vždy sa pýtame, či môžeme ísť ďalej do izieb. Rešpektujeme aj odmietnutie. Sme vrámci toho veľmi citliví. Nerobíme teda klasické predstavenia ako herci. Našu misiu – príbeh – rozohráme iba po prijatí našej návštevy do izby,“ prezrádza Radovan Kianica.
Bez pozitívnej energie to nejde
Starí ľudia sa často a radi zapájajú do klaunovej hry a občas pridajú v rámci rozhovoru i nejaký humorný zážiťok. Seniori, ale aj deti, vďaka smiechu zabúdajú na bolesť, ktorá je často súčasťou ich každodenného trápenia. Pre klaunov je najväčšou odmenou niekoho rozosmiať. „Mám to tak aj v živote. Jednoducho som tak nastavený, že ak môžem zabaviť, napĺňa ma to pocitom radosti. O to viac sa teším, ak sa mi to podarí aj ako zdravotnému klaunovi. Podľa mňa ten, kto je nastavený a schopný prijímať humor niekedy aj v ťažkej situácii, je rád, že môže byť rozosmievaný. A to potom ide ľahšie,“ pokračuje v rozprávaní Fifi. Práca klauna pomáha jej protagonistom neustále sa vyvíjať. „Klaunovanie“ sa spája s rôznymi ďalšími programami. Okrem detských klauniád tak červené nosy pripravujú aj program Smiech nepozná vek, ďalej program Prezuvky máme – pre ťažko choré deti v domácej liečbe, celotýždňový program Cirkus Paciento, počas ktorého sa deti učia rôzne klaunské zručnosti.
Foto: Mária Mühler
Čo potrebuje k práci zdravotný klaun?
Klauni rozosmievajú svoje okolie v typickom humornom kostýme. Ten len dokresľuje klaunskú postavu. Každá z nich má totiž svoj vlastný charakter, ktorý si nesú počas celej klauniády. Hlavnou výbavou klauna je tak jeho prístup. „Podľa mňa ide o chuť rozdávať radosť a humor a celkovo byť ľudským, byť empatickým a citlivým voči rôznym situáciám. Človek by mal mať predpoklad vytvoriť v rámci improvizácie, o ktorú sa naše klaunovanie opiera humorné situácie, gag, schopnosť si zo seba vystreliť,“ vysvetľuje.
Tvrdá drina aj v súkromnom živote
Jedným z predpokladov na výkon tejto práce je aj umelecké nadanie, zúčastňovanie sa na rôznych školeniach a neustála práca na sebe. Vyše šesťdesiatčlenný tím urobí približne dvesto klauniád za mesiac po celom Slovenku. Klaunuje sa vo dvojici. Na tomto princípe je založená klaunská návšteva. V šírení ich poslania pomáha aj partnerská spolupráca. Mimochodom, zdravotný klaun Fifi má za sebou približne tisícku návštev, pričom sa tejto práci venuje už desať rokov.
Učiteľ, herec i režisér
Radovan Kianica alias doktor Fifipierko Brzda pôsobil dlhé roky v Žilinskom divadle. „Pre mňa ako herca sa odkryli rôzne možnosti hereckého prejavu nielen v komediálnom žánre, ale aj pri práci s prezentáciou hereckej postavy a v rámci toho aj spôsob komunikácie s divákom. Som rád, že aj klaunské skúsenosti môžem použiť aj v bežnom živote. Napríklad len pri nahnevanej pani na pošte, kde môžem vďaka humoru odľahčíť situáciu a trochu zmierniť napätie,“ prezrádza. Okrem toho sa venuje výučbe žiakov v hereckej oblasti, či pôsobí ako režisér v miestnom ochotníckom divadle.
Založil ochotnícke divadlo
V pracovnom živote sa Radovan Kianica venuje výučbe žiakov na základnej umeleckej škole v Bytči v literárno-dramatickom odbore. Okrem iného založil v roku 2018 ochotnícke divadlo v Bytči s názvom B.O.D, kde pôsobí aj ako režisér. V divadle uviedol s kolegami premiéru komédie J. Hollého Kubo, ktorá sa stretla s veľkým úspechom. „Po prázdninách chceme v príprave premiéry pokračovať, a ak sa podarí a situácia to dovolí, chceli by sme mať premiéru koncom októbra, alebo začiatkom novembra,“ prízvukuje.
Nevšedná záľuba
Veľkou záľubou Radovana Kianicu jej aj ručná tvorba. Vyrába ručne robené albumy a iné výrobky nielen z papiera technikou zvanou scrapbooking a mixed média, čo je pre neho istý spôsob relaxu. Túto záľubu sa podarilo dostať na sociálne siete, kde vystupuje ako Radotvorca. Za svoj úspech vďačí aj jednej z najväčších spoločností kreatívneho materiálu, talianskú spoločnosťu Stamperia, pre ktorú robí lektora.