Príbeh dobrovoľníčky: Pomáha seniorom počas koronakrízy

Aj počas druhej vlny koronakrízy nezostanú starší ľudia bez pomoci. V rámci projektu Hodina pre seniora, ktorý sa ujal už na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 sú dobrovoľníci pripravení pomocou telefónnych liniek vypočuť si trápenie, starosti, ale i radosti opustených starých ľudí.

27.09.2020 00:00
Tina Redenkovičová Foto:
S prácou dobrovoľníka začala Tina Redenkovičová už počas prvej vlny koronakrízy, pokračovať bude aj na jeseň.
debata

Chcelo to odvahu

Jednou z nich je aj Tina Redenkovičová. Obavy z toho, ako zvládne komunikáciu so seniormi, napokon vystriedala radosť a túžba ich podporovať aj naďalej. Tina sa stala dobrovoľníčkou na jar tohto roku. Po tom, ako sa dopočula o projekte Hodina pre seniora, neváhala ani na chvíľu a ponúkla pomocnú ruku. Jej úloha bola na prvý pohľad jednoduchá. Vo vyhradenom čase sa mala telefonicky spojiť so seniorom a porozprávať sa s ním o jeho aktuálnych starostiach. Staršieho človeka nepoznala a ani on dobrovoľníčku.

Pomohli skúsenosti z minulosti

Telefonát mal slúžiť na zoznámenie, rozhovor a predovšetkým pomoc zvládať seniorom ťažké časy. Tina má pritom s prácou so staršími ľuďmi dlhodobé skúsenosti. „Už som sa v minulosti starala o starého pána, ktorý nikoho nemal a „dochovala“ som ho. Chodila som za ním do domu seniorov. Prvý raz som sa stretla s takmer neznesiteľnou bezmocnosťou, keď som videla ako a kde mnohí starí ľudia končia svoj život. Ak by som im mohla hoci len tým jedným telefonátom pomôcť trochu to zmierniť, nebolo by to zbytočné,“ rozpráva pre Pravdu začiatok svojej cesty stať sa dobrovoľníkom.

Trému z rozhovoru vystriedala radosť

S projektom ju zoznámila dobrá kamarátka Hanka Koblišková a ihneď jej aj pridelili jedného seniora. Na prvý kontakt s ním si spomína s láskou a úsmevom: „Keď som sa dozvedela, že už mám vybratého (priradeného) svojho „starúšika“, spočiatku som sa veľmi tešila. Bolo to neskutočne vzrušujúce. Ale vo chvíli, keď som vyťukala číslo, prišla obrovská tréma a obavy ako ma bude vnímať, keď ma nevidí, čo mu poviem, čo sa ho opýtam, o čom sa budem s cudzím človekom rozprávať.

Opustení ľudia sa trápia

Prvá reakcia seniora bola, samozrejme, opatrná. Tinu si nenápadne „oťukal“. Zrejme poučený správami o rôznych podvodoch na senioroch si ju slušne preveril, zistil kto a prečo jej telefonuje. „Bolo to veľmi milé. Všetko som si zapisovala, aby som pri ďalších telefonátoch bola v obraze a na nič nezabudla. Trápila ho celková situácia okolo koronavírusu a samotný fakt, že dlho za ním nikto nesmel prísť na návštevu a ani on sa nedostal nikam von. Cítila som z neho frustráciu a strach,“ rozpráva Tina Redenkovičová.

Potrebujete dávku empatie

Práca dobrovoľníka je podľa nej zaujímavá. Jedných dychom však treba povedať, že nie je pre každého. Vyžaduje si istú dávku empatie, sociálneho cítenia a empatie. „Inak by sme mohli starej dáme alebo pánovi na druhej strane uškodiť. Kto sa na to čo len trochu cíti alebo ho zaujímajú osudy iných ľudí, tak je to obrovská skúsenosť. Odporúčam to vyskúšať a potom aj vytrvať. S mojím starúšikom si voláme dodnes a dohodli sme sa aj na osobnom stretnutí ihneď ako to situácia dovolí. Ja som za túto skúsenosť veľmi vďačná,“ uzatvára pokorne.

Fungujú aj počas druhej vlny

Myšlienka projektu Hodina pre seniora vznikla vo chvíli, keď sa objavili prvé opatrenia proti koronavírusu. „Vypli sa naše pracovné aktivity (eventy, talk shows, ktoré boli stvorené pre divákov naživo) a v mojom okolí prichádzali podnety aj z mediálneho prostredia, aby sme niečo pre seniorov, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb urobili,“ hovorí pre Pravdu Hana Koblišková z realizačného tímu projektu.

Ako sa stať dobrovoľníkom?

Dobrovoľník sa prihlasuje cez dotazník, ktorý je umiestnený na webovej stránke www.hodinapreseniora.sk. Spoločnosť ho potom prepojí na jedného klienta, priamo do domova pre seniorov. Po konzultácii s garantkou projektu Máriou Kovaľovou nastavili časy telefonátov tak, aby pripadli na štvrtok pred víkendom a pondelok po víkende, a to najmä preto, aby čo najviac rozptýlili seniorov.

„Každého dobrovoľníka upozorňujem, že čas aj deň môžu po nejakej dobe zmeniť, upraviť podľa seba a seniora. Viem, že na úvod, keď väčšina ľudí robila z domu telefonovali aj 2 – 3 krát týždenne. Dnes to môže byť aj raz za 2 týždne. No pre mňa je veľkým potešením aj to, keď príde fotka z osobného stretnutia,“ dodáva Hana Koblišková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus #doborovľníctvo