Financovaniu opatrovateľskej služby síce pomohlo aj 141 miliónov eur z európskych zdrojov, boli však využité len na platy opatrovateľov, nie na systémové zmeny. Rezort práce by mal nastaviť také mechanizmy, ktoré prispejú k lepšej dostupnosti opatrovateľskej služby, aby bola atraktívnejšia a výhodnejšia ako pobytová. Otázkou je aj zmena pravidiel financovania tak, aby nebolo závislé len od ochoty alebo neochoty samospráv či dočasnej podpory z európskych zdrojov.
Jednou z najväčších výziev je však finančné ohodnotenie opatrovateľov, ktoré sa dnes pohybuje na úrovni 450 až 600 eur za mesiac. Demografický vývoj slovenskej spoločnosti ukazuje, že poskytovanie sociálnych služieb seniorom je kľúčovou výzvou, na ktorú musí reagovať vláda i miestne samosprávy.
„Kontrolóri preverili fungovanie opatrovateľskej služby na vzorke 24 samospráv a u ôsmich neverejných poskytovateľov. Domáca opatrovateľská služba je poskytovaná terénnou formou, teda doma u klienta v jeho prirodzenom prostredí, čo zlepšuje jeho duševnú pohodu a tým aj zdravotný stav. Zároveň sa tak znižuje tlak na pobytové zariadenia,“ konštatoval hovorca Najvyššieho kontrolného úradu Marek Papajčík.
Počet klientov u verejných poskytovateľov zostával stabilný na úrovni 13-tisíc a u neverejných poskytovateľov poklesol zo 4 000 v roku 2017 na 2 800 v minulom roku.
Malé obce nebudú mať peniaze na opatrovateľky
V súvislosti s vyľudňovaním vidieka a demografickým vývojom hrozí, že obce nebudú mať dostatok financií na opatrovateľskú službu, a najmä malé samosprávy budú čeliť akútnej nepripravenosti pre rýchlosť starnutia populácie. Viaceré kontroly potvrdili obmedzenú schopnosť plniť úlohy v prospech občanov najmä v malých samosprávach, ktoré majú napríklad 500 či 700 obyvateľov.
„Opatrovateľskú službu má klientovi zabezpečiť obec na základe žiadosti a lekárskeho posudku o stupni odkázanosti. Iba tretina samospráv na Slovensku (954 z takmer 3 000) poskytuje opatrovateľskú službu priamo. Ak obec nezabezpečuje opatrovateľskú službu vo vlastnej réžii, mala by ju objednať u neverejného poskytovateľa a platiť mu príspevok na prevádzku,“ vraví Papajčík.
„Kontrolný úrad však upozorňuje na situáciu, že obce sa môžu vyhnúť plateniu tohto príspevku, ak nepožiadajú o zabezpečenie služby pre svojich občanov. Tí sa môžu na neverejného poskytovateľa obrátiť aj sami, potom však musia platiť aj náklady. Podľa kontrolórov hrozí, že klient bude musieť hradiť neverejnému poskytovateľovi náklady v plnej výške, ktorá môže presiahnuť výšku jeho mesačného dôchodku,“ dodal.
Dopyt vysoký, opatrovateliek čoraz menej
V roku 2019 pracovalo na Slovensku bezmála 7 000 opatrovateľov, čo bolo o 2 200 menej ako v roku 2017. Nedostatočné finančné ohodnotenie opatrovateľov, ktoré bolo v roku 2019 u verejných poskytovateľov 586 eur mesačne a u neverejných len 441 eur, je rozhodujúcou prekážkou záujmu kvalifikovaných uchádzačov o takéto pracovné pozície. Úrady práce pritom minulý rok evidovali viac ako 2 000 uchádzačov o zamestnanie, ktorých vzdelanie alebo prax umožňujú vykonávať opatrovateľskú službu.
Kontrolóri upozorňujú aj na problém chýbajúceho informačného systému pre sociálne služby, ktorý ministerstvo plánuje zaviesť od budúceho roku. Mal by zahŕňať aj evidenciu žiadostí o poskytnutie služby. Bez povinnosti viesť evidenciu neuspokojených žiadostí nemôžu ani obce samotné vedieť, aký je reálny dopyt po opatrovateľskej službe.