V mozgu, ktorý starne, sa dejú mnohé zmeny. Jednou z nich je poškodzovanie bielej hmoty mozgovej. Toto poškodzovanie je spôsobené poklesom hladiny myelínu, proteínu, ktorý umožňuje odovzdávanie nervového impulzu, a drobnými cerebrovaskulárnymi poraneniami. Úzkosť a strata záujmu a radosti a apatia sú spojené s cerebrovaskulárnym poškodením a s redukciou objemu centra pamäte. Ukázala to štúdia tímu vedcov z neuropsychiatrického laboratória Nadácie Svätej Lucie v Ríme.
„Náš výskum ukazuje, že u dospelých a starých ľudí, ktorí sú z neurologického hľadiska zdraví, existuje súvislosť medzi týmito neuropsychiatrickými príznakmi a drobným cerebrovaskulárnym poškodením. Úzkosť a apatia môžu byť považované za skoré známky rizika zníženia kognitívnych funkcií a demencie,“ uvádza koordinátor výskumu Gianfranco Spalletti.
Vedci sledovali pri svojom výskume 60 zdravých mužov a žien vo veku medzi 50 a 80 rokov. Podrobili ich testom, ktoré hodnotili ich pamäť, pozornosť, sústredenie a orientáciu, ale aj úzkosť, depresiu a apatiu. Pomocou magnetickej rezonancie vedci merali poškodenie bielej hmoty, teda množstvo cerebrovaskulárnych poranení. Tie sú od určitého veku prítomné u každého, ale u niekoho je ich viac a ukazujú na vyššiu pravdepodobnosť poklesu kognitívnych funkcií, zdôrazňuje psychiater.
Vedci rozdelili sledované osoby na dve skupiny: na tých, ktorí mali poškodenie pohybujúce sa pod prahom, ktorý experti považujú za významný, a na tých, ktorí mali poškodenie nad týmto prahom. Po vylúčení faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť konečné výsledky, ako je vek či úroveň vzdelania, vedci dospeli k záveru, že tí, u ktorých bolo viac poškodenia, vykazovali tiež príznaky úzkosti a apatie.
Znamená to azda, že dospelý alebo starý človek, ktorý pociťuje úzkosť a nemá z ničoho radosť, ochorie skôr či neskôr demenciou? „Nie, ale ako vyplýva z medzinárodnej literatúry a ako sme to potvrdili v našej štúdii, treba úzkosti a apatiu monitorovať. Za prítomnosti ďalších symptómov, ako je strata pamäti alebo schopnosti orientácie, tieto dva príznaky ukazujú, že je potrebné poradiť sa s odborníkom,“ zdôrazňuje Gianfranco Spalletti.
Mechanizmy, ktoré vedú k poškodeniu celistvosti bielej hmoty mozgovej, môžu byť rôzne. „Je ich veľa. Je to vysoká hladina cholesterolu, cukrovka, srdcové choroby a tiež životný štýl. Niektoré z nich môžeme ovplyvniť. Môžeme zmeniť životný štýl. Fyzická aktivita, vhodná strava a účasť na aktivitách, ktoré stimulujú našu pamäť, môžu znížiť riziko vzniku demencie,“ dodáva Gianfranco Spalletti.