Seniorov však lákajú školské lavice či online vyučovanie jazyka aj z iných dôvodov. O tom, akí sú starší ľudia študenti a čo ich motivuje prezrádza v rozhovore pre Pravdu riaditeľka jazykovej školy The Bridge Klaudia Bednárová.
Foto: Archív The Bridge
Ako vyzerajú hodiny angličtiny, je to štandardná výučba ako v škole, alebo je viac interaktívna?
Najmä u seniorov musí byť výučba interaktívna. Na to, aby sa človek sústredil, ho musí učiteľ zaujať. Keď vás niečo nebaví, neviete sa dlhodobo sústrediť. U starších ľudí to môže byť náročnejšie o to viac. Mozog je sval a starne ako ktorýkoľvek iný, preto je potrebné vtiahnuť ľudí do hodiny, do deja. Na to neexistuje zázračná metóda.
Čo zaberá v takýchto situáciách?
Kľúčové je, aby lektor ovládal zásady skupinovej a individuálnej dynamiky. Dôležité je tiež, aby poznal, kto z jeho študentov je aká povaha, kto si s kým rozumie, kto sa s kým zasmeje, kto koho potiahne. Aby dokázal vytvoriť na (online) hodine prostredie, v ktorom sa človek cíti komfortne a príjemne, a aby tak bol mozog jeho študentov nastavený na to, že prijíma nové informácie. Platí tu pravidlo nepriamej úmery: čím má mozog viac stresov, tým menej kapacity učiť sa. Aj nudu vníma ako stres, musí sa s ňou vysporiadať a potom nemá toľko energie na sústredenie. Je tiež dôležité, aby boli všetci do hodiny aktívne zapojení.
Ako je to v súčasnosti, akým kurzom, náročnosti jazyka sa venujú a ako sa uskutočňuje výučba?
Seniori sú ako ktorákoľvek iná skupina, od začiatočníkov až po pokročilých. Sú tam ľudia, ktorí sa jazyk iba začínajú učiť. A tiež tí, ktorí jazyk vo svojej práci alebo kdekoľvek inde aktívne využívali. Teraz už nepracujú, tak ho využívajú menej a potrebujú sa ho doúčať. Začiatočníkov je o niečo viac. Asi preto, že tí, ktorí jazyk už trochu vedia a majú vytvorené kontakty, tak možno si za to nemusia v jazykovke platiť. Dá sa povedať, že najviac úrovní je do B1– teda od začiatočníkov po mierne pokročilých.
Akí sú seniori v rámci plnenia úloh, domácich úloh a celkovo v plnení školských povinností? Možno aj v porovnaní s mladšími generáciami?
Neviem, či to je tým, že kedysi boli ľudia vo všeobecnosti disciplinovanejší, ale seniori pristupujú k učeniu cudzieho jazyka veľmi zodpovedne a systematicky. Určite majú aj viac času a na hodiny chodia, lebo ich angličtina naozaj baví. A keď vás niečo baví a navyše si za to zaplatíte, chodíte tam a rovnako tomu venujete svoj čas.
Je to aj v tom, že majú viac času a priestoru na učenie?
Je vidieť, že majú viac energie, času a chuti sa angličtine venovať aj každý deň. Niečo si prečítajú, pozrú, preložia si slovíčka. Podstatné je, že to robia každý deň. Navyše, sú zodpovední. Tým, že na cudzí jazyk majú čas, majú veci jednoducho spravené. Študenti seniori nie sú nikdy flákači. Človek, ktorý na sebe celý život nepracuje, sa neprihlási na staré kolená na angličtinu. Profil seniorského človeka chodiaceho na angličtinu je niekto, kto na sebe pracuje. Je motivovaný, vzdelaný. Chce byť ešte vzdelanejší.
Čo je najväčšou motiváciou starších ľudí, aby sa učili angličtinu?
Najčastejšie sú to deti žijúce v zahraničí a po anglicky hovoriace vnúčatá. Tiež precvičenie mozgu, spoločenská udalosť, cestovanie. Človek na dôchodku by rád odcestoval na dovolenku, ale keď cestuje lietadlom a nehovorí po anglicky, nerozumie pokynom na letisku a otázkam na check-ine, ostáva stratený. Tieto štyri dôvody sa dosť často opakujú. Navyše, z našich skúseností vieme, že učenie čohokoľvek nového, vrátane cudzieho jazyka, zlepšuje kognitívne schopnosti seniorov. Jedna z najrozsiahlejších štúdií publikovaná tímom vedcov z Edinburg University poukazuje na to, že znalosť a štúdium cudzieho jazyka dokáže oddialiť vznik a vývoj demencie. Ďalšie potvrdzujú zlepšovanie pamäte a preventívne účinky voči demencii a Alzheimerovej chorobe. A to je veľký benefit učenia cudzieho jazyka.
Ako pôsobí učenie angličtiny na psychiku seniorov a celkový rozvoj osobnosti?
Do každodenného dňa im to dáva aktivitu a povinnosť. Musia ráno vstať, obliecť sa. Trénujú si mozog, všetci si dobre uvedomujú, že musia na sebe pracovať. Hodiny angličtiny im dodávajú aj pocit satisfakcie. Keď sa niečo naučia a posúvajú sa ďalej, zažívajú pocit úspechu. V neposlednom rade sú to sociálne kontakty. Dôchodcovia predsa nie sú odkázaní na to, aby chodili výlučne do obchodov, k lekárovi a späť. Môžu mať svoj aktívny život. Môžu robiť veci, na ktoré v mladšom veku nemali čas. Verím, že online priestor otvorí možnosti aj tým, ktorí nežijú vo väčších mestách. A že to okrem našej angličtiny budú aj iné nové možnosti. Prirodzene, ak žijú v meste, mali predsa doteraz viac možností ako na dedine. Online otvára možnosti aj v odľahlejších kútoch Slovenska alebo sveta. Angličtinu však do toho ‚sveta‘ potrebujú, aby sa mohli zapojiť.