Starecká demencia je typická pre ľudí vo veku nad 65 rokov. Presné príčiny jej vzniku nie sú doteraz úplne známe. Predpokladá sa, že za jej vznikom stojí odumieranie mozgových buniek. Od Alzheimerovej choroby sa líši najmä tým, že postihuje iba staršie generácie, a to najmä v dôchodkovom veku. K základným príznakom demencie patrí zábudlivosť, potreba všetko kontrolovať, opakovať veci, smútok a depresia. Pacienti s ťažšou formou choroby nespoznávajú blízkych, neorientujú sa v priestore, trpia poruchami nálad a vystupujú voči svojmu okoliu podráždene až hašterivo.
Smutná nálada vraj vyvoláva chorobu
Podľa nového výskumu, ktorý uskutočnila univerzita v San Franciscu majú seniori s pozitívnym myslením väčšiu šancu, že sa vyhnú demencii oproti tým, ktorí prepadajú nezáujmu a smutnej nálade. Rozsiahla štúdia sa realizovala takmer desaťročie s viac ako dvomi tisíckami seniorov s priemerným vekom 74 rokov. Demencia bola typická najmä pre skupinu tých ľudí, ktorých trápila ťažká forma apatie, obavy z budúcnosti a nedostatok záujmov. Skupina seniorov s pozitívnym pohľadom na svet mala najmenšiu mieru ohrozenia spomínanou neurodegeneratívnou chorobou.
Čo si treba všímať na starších ľuďoch?
Klinická odborníčka Meredith Bock, ktorá sa zaoberá štúdiom neurológie na Kalifornskej univerzite uviedla, že prvými signálmi vzniku ochorenia sú zmeny nálad. Všímať si treba na starších ľuďoch uzatváranie sa pred okolitým svetom, sklon k negatívnym myšlienkam, nechuť do života a bežných aktivít. Počiatok demencie sa spája aj so zhoršenou pamäťou a myslením.
Prečo je dôležitá veselá nálada
Vedci sa počas výskumu ľudí vo veku 70 – 79 rokov pýtali na užívanie liekov i počet hospitalizácií. Účastníkov projektu zároveň podrobili kognitívnym testom, pri ktorých zisťovali úroveň myslenia i pamäti. Seniori mali odpovedať najmä na otázky, ako často za ostatný mesiac išli na prechádzku či akým bežným činnostiach sa venovali počas tohto obdobia. Demencia sa vyskytla u viac ako 380 ľudí. V skupine, pre ktorú bola typická nízka miera apatie sa táto choroba objavila len na úrovni 14 %. U osôb so strednou mierou apatie bolo číslo vyššie o 5 %, pričom ľudia s najväčším nezáujmom o svet okolo seba mali až 25 % výskyt demencie.
Zaujímavé je, že na začiatku výskumu netrpel žiaden z účastníkov žiadnou formou demencie. Odborníci zároveň varovali, že negatívne naladení ľudia mali už na začiatku testu o 80 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku choroby než ľudia s veselou náladou.