Vedci v časopise Neurology presviedčajú, že jemné častice nečistôt a ich vdychovanie spôsobujú z dlhodobého hľadiska zmenšovanie mozgu, ktoré je typické pre spomínanú neurodegeneratívnu chorobu.
Výskum hovorí jasnou rečou
Alzheimerova choroba postihuje najmä starších ľudí, zvyčajne po šesťdesiatke. Vyznačuje sa poruchami pamäti, stratou orientácie v čase a priestore, nespoznávaním príbuzných, podráždenosťou a zmätenosťou. Znečistenie, ktoré ovplyvňuje stav vzduchu tvoria najmä mikroskopické častice rôznych chemikálií, prachu, dymu a iných v ovzduší rozptýlených látok. Ide pritom o čiastočky, ktoré sú až tridsaťnásobne menšie ako šírka ľudského vlasu. Podľa autorky štúdie z uvedeného časopisu Diany Younan je menší mozog známy rizikový faktor demencie a Alzheimerovej choroby, pričom sa stále skúma, či dokáže životné prostredie skutočne vplývať na štruktúru mozgu.
Životné prostredie vplýva na zdravie mysle
„Podľa našej štúdie ženy vo veku 70 – 80 rokov, ktoré dýchajú znečistené ovzdušie mali počas piatich rokov zvýšené riziko mozgových zmien súvisiacich s Alzheimerovou chorobou,“ vysvetľuje pre portál sciencedaily.com Younan. Výskum zároveň dokazuje, že viaceré toxíny sú schopné narušiť nielen štruktúru mozgu, ale aj jednotlivé nervové spojenia. Do zaujímavého výskumu sa zapojilo vyše sedemsto žien s priemerným vekom 78 rokov. Žiadna z nich nemala na začiatku skúmania Alzheimerovu chorobu. Účastníčky štúdie poskytli výskumnému tímu informácie o svojom zamestnaní, rase, pohlaví, ale aj užívaní alkoholu, fajčení a fyzickej aktivite.
Kedy je vzduch špinavý?
Každej žene vykonali magnetickú rezonanciu, ktorú zopakovali o ďalších päť rokov. Pri druhom skenovaní mozgu dámy uviedli adresy, na ktorých za posledných päť rokov bývali. Vedci si tieto miesta spojili s informácií o znečistenom ovzduší. Účastníčky rozdelili do viacerých skupín, pričom v takzvanej najnižšej skupine boli ľudia s najmenším znečistením ovzdušia. To predstavuje približne 7 – 10 mikrogramov častíc na meter kubický vzduchu. Za bezpečné ovzdušie sa podľa amerických úradov považuje znečistenie do 12 mikrogramov častíc na meter kubický vzduchu.
Vyššie riziko takmer o pätinu
Vedci zistili, že pri každom zvýšení znečistenia ovzdušia došlo aj k zmene skóre, podľa ktorého sa určoval rozsah zmenšovania mozgu. V najviac špinavých oblastiach s kontaminovaným vzduchom došlo k zvýšeniu rizika vzniku Alzheimerovej choroby až o 24 %. Nárast bol rovnaký vo všetkých vekových kategóriách a neodlišoval sa ani pri zohľadnení vzdelania, zamestnania či fyzickej aktivity starších žien. Podľa vedcov bude potrebné v tejto oblasti vykonať ďalší výskum. Ten spomínaný sa totiž nezameral na iné skupiny ľudí, napríklad mladšie ženy a mužov. Zatiaľ sa však skúmal iba vplyv ovzdušia na zmeny štruktúry mozgu, pričom sa nebrali do úvahy napríklad aj emisie z dopravy či znečistenej vody.