Foto: Archív HIA o. z.
A v tejto chvíli prichádzajú na pomoc dobrí ľudia, ktorých združuje občianske združenie Health Initiatives Association (HIA o. z.). Jeho pôsobiskom je najmä Uganda. O pomoci starým ľuďom v tejto časti Afriky a aj príbehy niektorých z nich pre Pravdu vyrozprávali Silvia Manduchová – riaditeľka HIA o. z. na Slovensku a šéfka HIA NGO v Ugande, MUDr. Barbora Šilhárová.
Poďme od začiatku, čo je cieľom Vášho občianskeho združenia?
Cieľov je viacero, ale vychádzajú z nášho poslania. Tým je zlepšenie zdravotnej starostlivosti, osveta a zdravotná výchova, podpora vzdelávania a sociálna pomoc pre ľudí chorých, núdznych, chudobných a sirôt, v rámci menej rozvinutých krajín a regiónov. Spolu s našimi partnermi mimovládnej neziskovej organizácie Health Initiatives Association NGO v Ugande pôsobíme najmä v krajskom mestečku Buikwe, ktoré leží vo východoafrickej Ugande.
V rámci vašej práce sa venujete aj pomoci opusteným seniorom. Ako vyzerá v praxi a pre koho je určená?
Partnerská organizácia v Ugande zabezpečuje praktickú časť pomoci seniorom, teda nákup balíkov, distribúciu a zdravotnú pomoc. Tiež majú na starosti identifikáciu tých, čo pomoc naozaj potrebujú a písanie správy pre darcu. HIA o. z. na Slovensku má na starosti nájdenie a priradenie darcu, preklad a rozposielanie správ a komunikáciu s darcami.
Akým spôsobom vyhľadávate informácie o senioroch, ktorí sú v núdzi?
Počas tých viac ako osem rokov spolupracujeme s miestnymi komunitami, chodia k nám na Kliniku Jána Pavla II. mnohí chronicky chorí starčekovia a starenky, iných navštevujeme doma, a tak poznáme ich sociálny stav. O tých, ktorí nechodia k nám na kliniku, nám povedia ľudia – starostovia, dobrovoľní zdravotníci, ba dokonca aj naši pacienti. Potom na miesto pošleme nášho sociálneho pracovníka, aby získal bližšie informácie, riadne preskúmal sociálnu situáciu, zoznámil sa s prostredím a zaznamenal si životný príbeh dotknutého človeka a napokon urobil zopár fotografií.
Na akom princípe je založený projekt „adopcie“ seniorov na diaľku?
Starkí, ktorých máme v programe, dostávajú raz do mesiaca balík s trvanlivými potravinami, a to 10 kg kukuričnej múky tzv. „pošo“, 4 kg fazule, 2 kg ryže, 2 kg cukru. Z toho cukru majú veľkú radosť, lebo často je to ich jediná sladkosť, ďalej čajové lístky, 1 liter oleja a soľ. Rovnako sa v balíku nájdu základné hygienické potreby ako napríklad mydlo na umývanie, mydlo na pranie a krém. Väčšina starkých má aj chronické ochorenia, takže zadarmo dostávajú od nás aj potrebné lieky. Počas návštevy a odovzdania balíka, ich skontroluje zdravotník. Dôležitý je aj sociálny rozmer tejto návštevy, kedy sa môžu s našimi pracovníkmi pozhovárať, tráviť s nimi čas. Cena takého balíka vrátane nákladov na lieky a dopravu je približne tridsať eur.
Ako vyzerá aktuálne zdravotná starostlivosť v Ugande?
Tu treba povedať, že v Ugande sa so sociálnym poistením a „sporením na dôchodok“ začalo asi len pred piatimi rokmi, takže seniori žijú z toho, čo si ušetrili a čo si vládzu dopestovať v záhradke, alebo sa o nich starajú deti. Nedostávajú žiadny dôchodok. Problém nastáva, ak deti nemali, alebo im zomreli napr. na HIV/AIDS. V dôsledku veku a ubúdajúcich síl sú odkázaní na pomoc susedov, lebo už nevládzu sami kopať v záhradke a dopestovať si obživu. Za starkých, ktorým pomáhame, nepreberáme úplnú zodpovednosť, preto nie je slovo „adopcia“ veľmi presné. Spolu so starostom danej oblasti a miestnou komunitou, ktorá má na starosti nosenie vody a pomoc s prípravou jedla, sa im snažíme spríjemniť jeseň života.
Foto: Archív HIA o. z.
Kto sa môže pridať k projektu a podporiť ho?
Každý, kto má dobré srdce a chce pomôcť. Stačí nás kontaktovať prostredníctvom www.hia-slovakia.eu a poskytneme mu potrebné informácie. Prispieva sa na základe trvalého príkazu so špecifickým variabilným symbolom (každý starký/starká má ten svoj), aby sme vedeli platbu správne identifikovať. Na začiatku podpory dostane dobrodinec príbeh a fotografie. Potom asi dvakrát do roka posielame dobrodincom aktualizované informácie. Bolo veľmi milé, že máme dve dámy na Slovensku, ktoré sú už dôchodkyne, ale predsa sa rozhodli s časťou dôchodku rozdeliť a podporovať spoločne jednu starenku. Občas napíšu zopár riadkov, priložia fotku a veľmi sa z toho tešia obidve strany.
Akým spôsobom sa dozvedia opustení seniori o tejto pomoci a či máte od nich aj nejaké reakcie?
Našim sprostredkovateľom je komunita, v ktorej pôsobíme. Tí nám dajú echo, alebo sú to seniori, ktorých na klinike ošetrujeme. Starkí aj komunita si to veľmi vážia a pomoc nie je zneužívaná. Často pri našich návštevách „tancujú a spievajú“ od radosti.
Poďme si predstaviť aj jedného či dvoch opustených seniorov, ktorým bola poskytnutá pomoc.
Jedným z nich je napríklad George Wilson, ktorý už nie je medzi nami. Podporovali sme ho od októbra 2017, mal už asi 97 rokov. Žil úplne sám v maličkom domčeku, ktorý tvorila jediná izba, bez vody a elektriny. Nemal ani len latrínu. Už dávno mal veľké problémy sa o seba sám postarať, keďže mal ťažké deformity kĺbov spôsobené pokročilým vekom. S pravou rukou vedel ešte ako tak hýbať, ale pohyb bol do značnej miery obmedzený. Počas našej návštevy nám veľa rozprával o svojej mladosti. Povedal, že si ešte pamätá ako prví „muzungovia“ – belosi prišli do Ugandy a pamätá si aj všetkých kráľov a prezidentov Ugandy, keďže Uganda má svoju nezávislosť až od roku 1962. Spomínal, že keď chodil do školy, tak bol prvý, ktorý nosil topánky vďaka svojmu otcovi, ktorý pracoval v kráľovskom paláci. Celý jeho príbeh nájdete na našom webe.
Mali ste s ním aj osobnú skúsenosť?
V jedno letné dopoludnie v roku 2019 sme mu doniesli balík, veľmi sa potešil. Mňa však šokovala „posteľ“, na ktorej ležal. Bola to zlomená drevená pričňa, na ktorej bol tenučký špinavý molitan a deravá prikrývka plná bĺch. Nakoniec sme sa tam ešte večer vrátili a vymenili mu to za nové. Nemohla by som si spokojne ľahnúť spať. Navyše mu do domčeka, ktorý mal rozmery asi štyri metre štvorcové z neomietnutých tehál a s kusom vlnitého plechu ako strecha, zatekalo. Susedia sa tak dohodli s našimi sociálnymi pracovníkmi, že by mu ju vymenili. Spojili sme sily, HIA poskytla materiál a to aj vďaka individuálnemu darcovi zo Slovenska. A tak po jednej pracovnej sobote mal George novú strechu nad hlavou a suchú izbu. Opustil nás v októbri 2020.
Zaujímavý je aj príbeh babičky, ktorej ste pomohli.
Upozornila nás na ňu jedna naša pacientka, keď prišla na kontrolu. Vraj babička už dva dni nejedla. Ešte v ten deň sme ju išli pozrieť. Je to veľmi milá babička. Nevie presne koľko má rokov, myslí si, že tak okolo osemdesiat. Bola vydatá a mala dve deti. Manžel jej zomrel, keď mala 25 rokov a odvtedy sa už znova nevydala. Jedno dieťa jej zomrelo, keď malo 8 rokov v nemocnici a sama netuší aká bola diagnóza. Druhý syn rád privoniava k poháriku a žije v inej časti Ugandy. Za posledné dva roky nepočula o ňom vlastne nič, možno už je tiež mŕtvy.
Ako ste jej pomohli?
Starosta obce povolil babičke postaviť si na obecnom pozemku malý príbytok – jednoizbový domček z nepálených tehál. Stavala ho postupne, pretože nemala peniaze a tehly si vyrábala sama. Pri domčeku má malý pozemok, kde pestuje kukuricu a fazuľu. Inak je úplne odkázaná na dobrodincov z komunity. Niekedy preto nemá jedlo aj dva-tri dni. Okrem tohto má vysoký krvný tlak a problémy so srdiečkom. Z komunity jej pridelili jedno dieťa od susedov, aby jej robilo spoločnosť, donieslo vodu a trošku jej pomohlo s umývaním a s prácou okolo domu. Napriek tomuto všetkému sa na nás usmieva. Mračí sa len, keď spomína svoje zdravotné ťažkosti. Aj táto babička už našla svojho dobrodinca a v programe je zaradená od októbra 2019.