Problémy s pamäťou, nejasná myseľ, slabá koncentrácia a strata kontaktu s realitou. Pri mozgovej hmle sa pozeráme na svet ako cez zahmlené sklo. Profesor neurológie z nemocnice Lenox Hill v New Yorku Gayatri Devi vysvetľuje, že v mozgu máme bilióny nervových buniek, ktoré tiež označujeme pojmom neuróny. Z tohto enormného množstva buniek však iba niekoľko desiatok tisíc vylučuje neuropeptid orexín, ktorý nás dokáže udržať v bdelom a sviežom stave. Aj na základe toho, že bdelosť riadi iba malá časť nervových buniek vedci predpokladajú, prečo dochádza k ľahkému ovplyvneniu mozgu. Mozgovú hmlu prirovnávajú odborníci k paralýze, nedostatku koncentrácie, únave a podráždenosti. Obťažujúce je aj vykonávanie bežných činností.
Čo spôsobuje mozgovú hmlu?
Podľa odborníčky Sandry Chapman z Centra pre zdravie mozgu v Texase stojí za mozgovou hmlou nesprávny životný štýl vrátane stresu. „Každý z nás robí veci, ktoré opotrebúvajú mozog, a potom si kladieme otázku, prečo už nemáme tak jasnú myseľ ako kedysi,“ hovorí. "Keď máme unavené telo, tak oddychujeme. V prípade mozgu však máme tendenciu ísť ďalej.“ Čím viac však ignorujeme únavu centrálnej nervovej sústavy, tým rýchlejšie sa dostaneme do začarovaného kruhu únavy a vyčerpanosti.
Súvisí aj s koronou
Hoci mozgová hmla nie je na oficiálnom zozname príznakov COVID-19, odborníci nevylučujú, že môže byť následkom prekonaného koronavírusu. Zvlášť bežné je to pri infekciách, ktoré postihujú horné dýchacie cesty. V týchto prípadoch dochádza k zníženému prietoku kyslíka do mozgu, pričom určitú negatívnu úlohu v tomto smere zohráva aj horúčka. Mozgová hmla síce nie je bežným príznakom COVIDU-19, ale môže sa vyskytnúť po jej skončení.
Nepodceňujme spánok
Jednou zo základných príčin nepríjemného duševného stavu je nedostatok spánku. Počas nočného odpočinku dochádza zjednodušene povedané k čisteniu mozgu. Podľa výskumu, ktorý zverejnil časopis Science cirkulácia krvi a elektrická aktivita počas spánku spúšťa takzvané čistiace vlny. Výsledkom dostatočného oddychu počas noci je spracovanie množstva informácií a vytváranie stabilnej a dlhodobej pamäti. Rovnako dochádza aj k vylučovaniu látky zvanej amyloid, ktorá sa podieľa na vzniku Alzheimerovej choroby. Potreba spánku je u každého človeka individuálna a je v rozmedzí 6 – 8 hodín. Dôležitejšia než dĺžka nočného odpočinku je jeho kvalita, ktorá spočíva v rýchlom zaspávaní a neprebúdzaní sa počas noci.
Na čo si dať ešte pozor
Pre vyšší vek je typické aj nadužívanie rôznych liekov. Neúmerné používanie liekov od migrény, cez hypnotiká až po rôzne prípravky na alergiu môžu spôsobovať mozgovú hmlu. Tento stav môže zhoršiť aj konzumácia alkoholu. V niektorých prípadoch však za týmto stavom stoja úplne iné problémy. Ide napríklad o poranenie hlavy, ťažkosti so štítnou žľazou, ale aj ranné štádia sklerózy multiplex.