Štúdiu uskutočnila Univerzita of Exeter a King's College v Londýne na vzorke vyše tritisíc ľudí vo veku nad 50 rokov. Hlavnou príčinou zhoršenia príznakov depresie a úzkosti u starších ľudí bola práve osamelosť, ktorá je počas lockdownu výraznejšia než v iných, pokojným obdobiach. Vedci sa pozreli na psychické ochorenia aj skrz výsledky výskumu, ktorý sa realizoval pred piatimi rokmi, pričom získali lepší prehľad o príčinách a následkoch osamelosti v čase pandémie i mimo nej. Okrem toho sa pod horší priebeh chorôb spojených s poruchami nálady podpísal aj výrazný pokles fyzickej aktivity. Najviac postihnuté sú ženy a seniori.
Spoločenské kontakty zlepšujú náladu
Podľa lekára Byrona Creeseho zo spomínanej univerzity bola úroveň osamelosti a fyzickej činnosti už pred pandémiou veľkým problémom najmä u seniorov. Odborníci zistili, že pred koronakrízou osamelí ľudia hlásili v priemere dva príznaky depresie niekoľkokrát za týždeň. Po obmedzení pohybu výskyt depresívnych symptómov vzrástol dvojnásobne. Sociálne izolovaní ľudia, ktorých naviac postihol lockdown hlásili častejší výskyt problémov spojených s duševnými poruchami. Výskum zároveň potvrdil, že u ľudí, ktorí majú spoločnosť, nedošlo k výrazným výkyvom nálady.
Ako ovplyvňuje samota chuť hýbať sa?
Psychiater Zunera Khan presviedča, že medzi osamelosťou a poklesom fyzického výkonu existuje priama súvislosť. Ide o akúsi rovnicu navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov. Sociálna izolácia totiž spôsobuje nechuť k akémukoľvek športu, čoho výsledkom je sedavý spôsob života, väčšie pocity samoty a depresie. Inak povedané, osamelí ľudia nemajú chuť na nič, ani na pohyb. Jedným zo spôsobov riešenia tejto situácie je zapájanie seniorov do spoločenského života, čo sa môže v čase koronakrízy realizovať s väčšími ťažkosťami. Do úvahy prichádza kontakt prostredníctvom on-line platforiem, video hovorov či telefónov. Základom pre zlepšenie depresívneho stavu je to, aby starší ľudia boli v kontakte s inými a zostali aktívni.
Takto sa prejavuje depresia
Bežný smútok či pocity nepohody si netreba zamieňať s depresiou. Podľa združenia Liga za duševné zdravie je depresia bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa však môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Zahŕňajú pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Depresia sa tiež spája so zmenami chuti do jedla, poruchami spánku, ale aj menštruačnými problémami, zápchou a inými psychosomatickými ťažkosťami.