Strach seniorov: Kto bude ďalší, kto zajtra zomrie?

Aj s takýmito otázkami sa trápili seniori z domovov sociálnych služieb na Slovensku (DSS). Opustení, bez kontaktu s rodinou a obklopení zamestnancami či zdravotníkmi v ochranných „skafandroch“. Utrpela najmä ich psychika, zhoršilo sa aj ich telesné zdravie a stratili chuť do života. Ako vyzerali tieto desivé mesiace čakania na koniec pandémie hovorí v rozhovore pre Pravdu riaditeľ OZ ADRA Stanislav Bielik.

06.05.2021 08:00
ruky, senior, opatrovanie, láska, pomoc Foto:
Ilustračné foto.
debata

Pandémia koronavírusu trvá už vyše roka a obyvateľov DSS odrezala od sveta i rodiny. Čo to pre nich znamená?

DSS už vyše roka fungujú s prísnymi karanténnymi opatreniami, to znamená, že niektoré zariadenia zostávajú stále bez návštev a seniori majú obmedzený pohyb. Aj napriek izolácii zažila väčšina DSS zápas s koronavírusom a nakazili sa aj mnohí zamestnanci. Vychádzame zo skúseností, ktoré sme získali v DSS, kde sme boli pozvaní pomáhať prostredníctvom dobrovoľníkov v čase, keď tam bola najťažšia situácia a teda zo zariadenia Arcus v Košiciach, Domova dôchodcov na Pažítkovej v Bratislave, CSS Senior Modrová a DSS Domko v Košiciach.

Ako sa dá opísať atmosféra v týchto zariadeniach?

Atmosféra v zariadeniach by sa dala popísať jedným slovom – „únava“. Klienti sú unavení z neustálej izolácie, chýba im kontakt s rodinou, pohyb na čerstvom vzduchu, sociálne kontakty a to sa negatívne podpisuje na ich psychike a zdraví. Stávajú sa apatickí. V DSS, kde prepukol Covid-19 vládne atmosféra strachu – kto je zajtra na rade. Mnohí strácajú zmysel života a nádej, že ešte uvidia svojich najbližších.

pohreb, smútok, posledná rozlúčka Čítajte viac Ako sa vyrovnať so smútkom po smrti blízkeho. Nepomáha tváriť sa, že sa nič nestalo

Ako sú na tom zamestnanci DSS?

Zamestnanci sú preťažení, nakazení museli odísť do karantény (mnohí s ťažkým priebehom) a tí ktorí ostali, slúžia dni a noci, aby zabezpečili aspoň základnú starostlivosť. Chýbajúci personál musia nahrádzať kolegovia z iných DSS alebo dobrovoľníci.

Čo prežívali seniori počas pandémie. Aké psychické problémy sa u nich najčastejšie objavovali?

Strata sociálnych kontaktov spôsobila, že seniori začali upadať na duchu a stali sa apatickými. V zariadeniach, kde prepukol Covid-19, sa mohli seniori stretnúť len so zamestnancami, ktorí k ním prichádzali v ochranných oblekoch a kvôli nedostatku kapacít a šíriacemu sa vírusu im mohli poskytnúť len základnú starostlivosť (jedlo, hygiena, lieky, prevádzka). Život v karanténe a izolácia nedovoľovali venovať sa spoločenským aktivitám.

Dochádza u starších ľudí v DSS aj k stavom, že strácajú nádej a nemajú chuť ďalej žiť? Môžu takéto pocity ohroziť ich život?

Pocit osamelosti a psychická nepohoda negatívne vplývajú na ich zdravotný stav. Seniori preto potrebujú motiváciu – tu chýbajú kolektívne aktivity a kontakt s rodinou. Kto upadá mentálne začína upadať aj zdravotne. A toto je iná forma pandémie medzi našimi seniormi, ktorá si tiež vyžiadala mnohé obete, ale štatistika, ktorá by to sledovala, pokiaľ viem nejestvuje.

K týmto poznatkom ste dospeli na základe rozsiahleho skúmania pomerov v DSS. Čo všetko musel personál DSS riešiť v rámci pandémie a ako sa snažili pomôcť seniorom?

Od vypuknutia pandémie sme pomáhali materiálne i personálne vo viac ako 120 DSS. Distribuovali sme vitamíny, dezinfekčné a ochranné prostriedky, nutné vybavenie, germicídne žiariče atď. Personál sa musel vysporiadať so systémom fungovania DSS akoby to bolo infekčné oddelenie nemocnice. Na to nie sú DSS vybavené ani technicky, ani personálne. Zamestnanci sa museli rýchlo naučiť ako pracovať v infekčnom prostredí tak, aby nešírili nákazu a sami sa nenakazili. Často sa to nedarilo, lebo sme sa tieto veci učili za pochodu, naostro. Zamestnanci obetavo ostávali celé týždne zatvorení spolu s klientami v DSS, nechodili ani domov, alebo ak áno, tak aj doma sa snažili byť v izolácii. Poskytovanie základnej starostlivosti v overaloch je veľmi náročné – človek sa veľmi potí, rosia sa mu okuliare a štít, zložitá je hygiena…

Čiže ten psychický tlak je neznesiteľný?

Keď vidíte ľudí, ktorým sa už nedá pomôcť, zlyhávajú životné funkcie, dusia sa… Depresia zamestnancov i klientov, ktorí s obavami sledujú, kto sa zase nakazil a kto zomrel.

Je asi ťažké predstaviť si, čo sa dialo počas pandémie v DSS. Ako ste riešili situácie, keď boli niektorí seniori pozitívni na COVID-19, iní zase nie?

Keď sa vyskytne Covid-19 v zariadení, najprv sa snažia izolovať nakazených, pri šírení sa izolujú celé poschodia a v niektorých prípadoch celý domov. Dokonca sme slúžili v DSS, kde sa nakoniec nakazili všetci klienti i všetci zamestnanci a mnohí mali ťažký priebeh i s následkami smrti. Pohyb klientov aj zamestnancov je obmedzený. Personál v tomto prostredí rieši len základné potreby a minimalizuje svoj kontakt. Po každom kontakte nasleduje dôsledná hygiena. Preto nie je čas ani priestor na posedenie, hry s klientami a podobne. Naše tímy pomáhali aj v jednom z DSS, v ktorom boli zatvorení na oddelení celý týždeň, teda tam aj spali a jedli. Jediný kontakt s okolím im zaisťovala len obsluha, ktorá nevstupovala na oddelenie. Väčšinou sú obmedzené kolektívne aktivity a ostávajú minimalizované osobné stretnutia.

srdce, tlak, stetoskop Čítajte viac Rozhoduje pri infarkte vek či pohlavie?

Čo chýba seniorom, okrem kontaktu s rodinou, napríklad aktivity, ktoré robili v DSS pred začatím pandémie?

Určite spoločenský život a kolektívne aktivity. Dôvodom je obmedzenie osobných kontaktov z dôvodu ochrany pred šírením koronavírusu, ale aj nedostatok personálnych kapacít. Mnohí zamestnanci musia riešiť úlohy spojené s riešením pandémie, ktorými sa predtým nezaoberali. Nielen seniori trpeli, ale aj zamestnanci DSS.

Pre všetkých, ktorí pomáhajú v DSS, je to veľmi náročné a za to im patrí naše uznanie a vďaka. Ľudia idú dobrovoľne do prostredia, kde hrozí, že sa sami nakazia. Výhoda je, ak sú už zaočkovaní, alebo sami Covid-19 prekonali. Aj medzi našimi dobrovoľníkmi sme už mali skúsenosť, že sa po týždni v zariadení vrátili sami nakazení a mali ťažký priebeh.

Ako zvládajú túto situáciu?

Personál je preťažený, celé hodiny na nohách, nočné služby a to všetko v ochranných oblekoch, ktoré si môžu dať dole, až keď idú do izieb sa vyspať. Vidia, ako klienti bojujú s vírusom a upadajú po psychickej stránke. Oni im ale môžu zabezpečiť len základnú starostlivosť, ktorá si tiež vyžaduje veľa času a niekedy aj úsilia. Niektorých seniorov treba nakŕmiť, musí sa dodržiavať u každého individuálne stanová diéta, dať im napiť, postarať sa o hygienu (prebaľovať, riešiť dekubity, iné infekcie, sprchovať…), podľa výsledkov vyšetrení im zaobstarať zdravotnú starostlivosť a podobne.

Ako môžu pomôcť blízki seniorom, aby nemali pocit osamelosti?

Venovať im čas buď osobne, alebo na diaľku: pravidelné telefonáty, videohovory, zaistenie nákupov, prejavenie záujmu viac ako kedykoľvek predtým. Ak je možnosť vziať seniorov z DSS domov, je to ideálne. V tomto čase je dôležité, aby rodina seniorom pomohla riešiť očkovanie. To znamená poradiť sa s ich lekárom či očkovanie odporučí, ak áno, povzbudiť ich, aby očkovanie prijali, pomôcť s registráciou, zaistiť dovoz do očkovacieho centra a podobne. V tomto čase sme sa na vlastnej koži presvedčili, že máme našich rodičov a starých rodičov, za ktorých sme tiež zodpovední. Oni nás veľmi potrebujú.

Na záver spomeňme, že s mediálnymi výstupmi projektu vám pomohla spoločnosť Piatnik. Skúsme však predstaviť aj humanitárnu organizáciu ADRA?

Občianske združenie ADRA poskytuje humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku rôznych katastrof ocitli v ohrození. Realizuje projekty rozvojovej spolupráce, pomáha zlepšovať životnú úroveň ľudí v najmenej rozvinutých krajinách. Organizuje pravidelné a systematické dobrovoľníctvo. V rámci medzinárodnej siete ADRA pomáha v 118 krajinách sveta v sektoroch zdravie, živobytie, vzdelanie a pomoc v ohrození. Počas pandémie pomáha na Slovensku seniorom v DSS a zabezpečuje logistiku pre zdravotnícke tímy. Viac informácií nájdete na www.adra.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #DSS #koronavírus