Ak dobre jete, často cvičíte a vyhýbate sa všetkým známym škodlivým zlozvykom, môžete dúfať, že prežijete dlhý a zdravý život. Samozrejme, nemôžete sa úplne vyhnúť mnohým chorobám súvisiacim s vekom, najmä po osemdesiatke. Niektorí ľudia však majú predpoklady k extrémnej dlhovekosti, keď žijú zdravo viac ako 100 rokov.
Výskum ukázal, že tí, ktorí žijú nad 100 rokov, majú sklon vykazovať mimoriadne zdravé príznaky starnutia. Nebývali hospitalizovaní v skoršom veku, a zdá sa, že sa vyhýbajú mnohým chorobám súvisiacim s vekom, s ktorými sa väčšina ľudí stretáva v 80. alebo 90. rokoch, ako sú srdcové choroby alebo neurodegenerácia.

Táto nová štúdia zverejnená v časopise eLife predstavuje komplexné preskúmanie 81 semisupercentenárov (nad 105 rokov) a supercentenárov (nad 110 rokov). Vedci tiež porovnali túto skupinu so skupinou zdravých, geograficky porovnateľných šesťdesiatnikov. Cieľom bolo geneticky odlíšiť týchto všeobecne zdravých takmer sedemdesiatnikov od mimoriadne zdravých supercentenárov.
V skupine supercentenárov bežne identifikovali päť konkrétnych genetických zmien sústredených okolo dvoch génov nazývaných STK17A a COA1.
Je známe, že gén STK17A je zapojený do procesov reakcie na poškodenie DNA. Postupným starnutím sa mechanizmy opravy DNA tela stávajú menej účinnými. Práve akumulované poškodenie DNA býva zodpovedné za niektoré príznaky starnutia, takže zvýšená expresia génu STK17A môže podporiť zdravé starnutie zachovaním procesov opravy DNA v starobe.
Zistila sa tiež znížená expresia génu COA1 u supercentenárov. Tento gén hrá úlohu v komunikácii medzi jadrom bunky a mitochondriami.

„Predchádzajúce štúdie ukázali, že oprava DNA je jedným z mechanizmov umožňujúcich predĺženie života rôznych druhov,“ vysvetľuje hlavná autorka novej štúdie Cristina Giulianiová z Bolonskej univerzity. „Ukázali sme, že to platí aj pre ľudí, a údaje naznačujú, že prirodzená rôznosť ľudí, ktorí sa dostanú do posledných desaťročí života, je čiastočne spojená s genetickou variabilitou, ktorá dáva vyše storočným osobám mimoriadnu schopnosť efektívne riadiť poškodenie buniek počas ich životov.“
Vedci tiež zistili, že supercentenári vykazovali neočakávane nízku hladinu somatických génových mutácií, čo sú mutácie, ktoré všetci vo všeobecnosti akumulujeme s pribúdajúcim vekom. Nie je jasné, prečo sa títo starší jednotlivci vyhli ich exponenciálnemu nárastu, ktorý sa zvyčajne pozoruje pri týchto druhoch mutácií.
„Naše výsledky naznačujú, že mechanizmy opravy DNA a nízka záťaž mutáciami v špecifických génoch sú dva kľúčové mechanizmy, ktoré chránia ľudí, čo dosiahli extrémnu dlhovekosť, pred chorobami súvisiacimi s vekom“ dodáva Claudio Franceschi z Bolonskej univerzity na serveri newatlas.com.