Vynašli vedci kalkulačku dĺžky života?

Sto rokov stačilo civilizácii na to, aby si predĺžila život skoro o dvojnásobok. Zatiaľ čo sa v Spojených štátoch v roku 1900 dožívali ľudia priemerne 47 rokov, v roku 2017 to bolo takmer 79.

22.05.2021 06:00
ruky, senior, opatrovanie, láska, pomoc Foto:
Vek dožitia sa predĺžil až vďaka lepšej lekárskej starostlivosti.

Nejde o žiaden pohľad do budúcnosti, len súbor premyslených výpočtov. Odborníci sa pri stanovení veku dožitia odrazili od jednoduchého čísla, a to veku narodenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v USA tvrdí, že ľudia, ktorí sa narodili v tejto krajine v roku 2017 sa dožijú 78,6 roku. Do „kalkulačky“ takzvanej očakávanej dĺžky života pridávajú ešte počty ľudí, ktorí sa dožívajú určitého priemerného veku. Napríklad v USA pripadalo nedávno na 100 obyvateľov až 25 deväťdesiat­nikov. K výpočtom sa rátajú aj iné faktory ako pohlavie, rasa či krajina, z ktorej ľudia pochádzajú.

Žijú ženy dlhšie ako muži?

Odborníci dávajú na túto otázku kladnú odpoveď. Nežnejšia polovička ľudstva si začala predlžovať život až v minulom storočí. Čísla, ktoré kazili priemer patrili najmä matkách, ktoré zomierali pri pôrode detí. Z toho vyplýva, že sa štatisticky v minulosti dožívali menej ako opačné pohlavie. Podľa Roberta Andersona z CDC veľmi vysoká úmrtnosť matiek znížila priemernú dĺžku života žien. Vek dožitia sa predĺžil až vďaka lepšej lekárskej starostlivosti. Ako uvádzajú štatistiky spomínanej organizácie, ženy žijú v Spojených štátoch takmer o päť rokov dlhšie ako muži.

srdce, infarkt, muž Čítajte viac Ak máte partnera so srdcovou chorobou, zbystrite pozornosť

Dedičstvo po predkoch zaváži

Častou otázkou pri posudzovaní dĺžky života je aj vplyv genetiky. Odborníci potvrdzujú, že rodinná anamnéza, teda to čo sme geneticky dostali do vienka po predkoch, dokáže výrazne predurčovať dlhovekosť. Doktor Qi Sun z Harvardskej univerzity tvrdí, že ak si porovnáme dĺžku života rodičov s potomkami, existuje tam určitá podobnosť. Na jednej strane to môžu byť zdedené gény a predispozície na určité choroby. Na strane druhej ide o vplyv prostredia, v ktorom potomkovia vyrastali vrátane stravovacích návykov, hygieny a prístupu k lekárskej starostlivosti.

Faktor rasy

Zaujímavý je aj vplyv rasy na dlhovekosť. Z troch skupín, a to Američanov bielej pleti, černochov a Hispáncov sa posledná spomínaná skupina ľudí dožíva priemerne až 75 rokov, belosi o päť rokov menej a černosi len 60 rokov. Podľa Roberta Andersona vedci nenašli žiadnu genetickú príčinu skoršej úmrtnosti ľudí tmavej pleti. Predpokladajú, že nízky priemerný vek dožitia súvisí s kultúrou, stravou a environmentálnymi faktormi. Rovnako sem zaraďujú aj vyšší výskyt srdcových chorôb, mozgovej mŕtvice a stresu.

Na Slovensku je situácia podobná

„V roku 2019 dosiahla stredná dĺžka života žien pri narodení hodnotu 80,84 roka a stredná dĺžka života mužov pri narodení 74,31 roka. Medziročne vzrástla stredná dĺžka života u žien o 0,49 roka a u mužov poklesla o 0,49 roka. Od roku 2010 rokov vzrástla stredná dĺžka života pri narodení u žien o 2,69 roka, u mužov o 2 roky,“ uvádza Informačný portál Ministerstva životného prostredia SR. Podľa neho významným trendom je znižovanie rozdielu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi pohlaviami. V roku 2010 bol rozdiel medzi pohlaviami 7,22 roka, do roku 2019 poklesol na 6,53 roka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #dĺžka života