Viac o pitnom režime, dehydratácii, ale i nadmernom pití vody hovorí v rozhovore pre Pravdu popredný český nutričný terapeut Mgr. Tomáš Ulč, DiS. z EUC Klinika Plzeň.
Ako sa prejavuje u človeka dehydratácia? Je smäd hlavným signálom nedostatku vody v tele?
Pocit smädu sa u zdravého človeka dostavuje už pri 1 – 2 % dehydratácii organizmu. Smäd však nemusí byť vždy rozhodujúcim indikátorom dehydratácie, keďže niektorí ľudia, predovšetkým seniori, nemusia vždy pociťovať smäd. Naopak, pocit smädu, ktorý nie je možné utíšiť pitným režimom nemusí byť známkou dehydratácie organizmu, ale niektorých ochorení, medzi ktoré patrí napríklad diabetes melitus. Pokiaľ je príjem tekutín dlhodobo nižší oproti dennej potrebe, prejavuje sa tento stav typicky vysoko koncentrovaným močom, ktorý má tmavo žltú farbu a zapácha.
Ďalším častým príznakom je chronická zápcha, suchá pokožka, únava a to i pri všedných fyzických činnostiach, opuchy končatín, bolesti hlavy, bolesti kĺbov, ale tiež napríklad znížená obranyschopnosť organizmu a tým častejší výskyt ochorení. Pri dehydratácii 2 –3 % dochádza k celkovému zníženiu fyzického výkonu, únave, podráždenosti, sčervenaniu kože či nevoľnosti. Pokiaľ dehydratácia organizmu pretrváva, môžu nastať prudké bolesti hlavy, závraty, mravenčenie vo svaloch, znížená tvorba slín a ťažké dýchanie. U dehydratácie 11 – 12 % nastupuje u ľudí celková zmätenosť, blúznenie, svalové kŕče, opuchy jazyka, poruchy sluchu i zraku.
Čítajte viac Na ktoré super potraviny zabúdajú seniori?Ktoré telesné funkcie môže poškodiť dehydratácia?
Pokiaľ hovoríme o dlhodobej dehydratácii, tak môže prakticky limitovať všetky metabolické funkcie. Telo dospelého človeka sa skladá až zo 60 % vody (u novorodencov je to až 80 %). Voda je neoddeliteľnou súčasťou všetkých metabolických funkcií a nevyhnutným prvkom pre správne fungovanie organizmu. Pokiaľ ide o zažívací trakt, komplikácie môžu nastať práve v podobe chronickej zápchy, ktorá môže vyvolať aj vznik zápalov čriev, polypov, hemoroidov či nádorových ochorení. V prípade vylučovacieho systému je pri nedostatku tekutín a vysokej koncentrácii moču omnoho vyššie riziko vzniku obličkových kameňov či zápalov močových ciest.
Z hľadiska kardiovaskulárneho systému dochádza pri dehydratácii k zníženému objemu krvi, čo je kompenzované vyššou tepovou frekvenciou, prípadne vysokým krvným tlakom, ktorý má negatívny dopad na všetky orgány, ktoré zásobuje krvou, a to vrátane samotných cievnych stien.
Všeobecne je známa fráza, že denne je potrebné vypiť dva litre vody. Ako je to v súčasnosti, koľko ml vody na kg hmotnosti je potrebné vypiť. Aká je potreba pitia vody v horúcom období?
V súčasnosti odporúčame zdravým dospelým pacientom i pacientkám vypiť denne približne 30 ml tekutín na kilogram telesnej hmotnosti. Napríklad u pacienta, ktorý váži 80 kg je tento príjem 2400 ml tekutín. Záleží to však tiež od fyzickej aktivity či klimatických podmienok. V letnom období je vhodné tento príjem navýšiť až na 40 ml na kg telesnej hmotnosti, pri športových aktivitách až na 50 ml/kg.
Okrem vody, ktoré tekutiny sú vhodné na doplnenie tekutín do organizmu. Ktoré potraviny sem môžeme tiež zahrnúť?
Pre ľudské telo je príjem vody takisto spojený s príjmom potravín a pokrmov, ktoré majú rôzne zastúpenie vody. Pokiaľ hovoríme o tom, že by mal pacient vypiť 30 ml/kg telesnej hmotnosti, tak hovoríme iba o prijímaných tekutinách. Do tohoto príjmu je možné započítať všetky nealkoholické nápoje a ovocné šťavy. Do pitného režimu sú vo všeobecnosti započítané tiež alkoholické nápoje, ktoré obsahujú menej než 10 % alkoholu a nápoje s obsahom kofeínu, kterého množstvo v nápoji nie je vyššie než 300 mg. Hlavnými piliermi pitného režimu by rozhodne nemali byť alkoholické ani kofeinové nápoje. Najlepším zdrojom je pitná voda, riedené ovocné šťavy, nesýtená stolová alebo minerálna voda a napríklad aj ovocné čaje.
Čítajte viac Dokáže káva ohroziť zdravie?Ktoré potraviny či tekutiny odvodňujú organizmus a prečo?
Ide predovšetkým o alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším než 10 % a kofeínové nápoje s obsahom kofeínu vyšším než 300 mg, keďže tieto nápoje majú takzvaný diuretický efekt, ktorý sa prejavuje častou potrebou močenia. Tento efekt je možné pozorovať tiež pri pití silno koncentrovaných čiernych a zelených čajov, preto je vhodné konzumáciu týchto nápojov kompenzovať tiež príjmom čistej vody. Známe sú tiež niektoré potraviny, ktoré môžu pomáhať s vylučovaním prebytočnej vody. Ide predovšetkým o potraviny, ktoré obsahujú väčšie množstvo draslíka, napríklad vodný melón, rebarbora, červená repa a ďalšie.
Čo robiť v prípade, ak sme silno dehydrovaní? Máme piť veľa vody rýchlo naraz, alebo postupne pomenej vody a častejšie?
Postupujeme vždy v kontexte primárnej príčiny dehydratácie (úpal, horúčka, hnačkové ochorenie a podobne), ktoré je treba riešiť súbežne. Pri dehydratácii je nutné kompenzovať stratu podaním tekutiny. V prípade, že je dehydrovaná osoba pri vedomí, podávame tekutiny (ideálne neperlivú minerálnu vodu, prípadne čistú vodu) po malých dúškoch a častejšie. Neodporúčam podávanie veľkého množstva tekutín naraz. Nikdy nepodávame pri dehydratácii alkoholické alebo kofeínové nápoje. V prípade, že sa stretneme s osobou, u ktorej sa nedarí rehydratovať jej organizmus podávaním tekutín, prípadne sa prejavujú u nej poruchy vedomia, malátnosť, výrazné tráviace ťažkosti či horúčka, je nutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc.
Existujú limity koľko vody môže človek vypiť denne, aby si neuškodil? Sú totiž aj ľudia, ktorí vypijú 6 a viac litrov vody. Je to nebezpečné?
Hyperhydratácia, keď je v tele nadmerné množstvo vody, je menej častým javom než dehydratácia, ale ide tiež o život ohrozujúci stav. Rozhodujúcim ukazovateľom je v tomto prípade funkčnosť obličiek, ktoré tvorbou moču vylučujú nepotrebné množstvo tekutín von z tela. Osobne neodporúčam dlhodobý príjem tekutín vyšší než 40 ml/kg telesnej hmotnosti pri bežných aktivitách a 50ml/kg telesnej hmotnosti pri športe. Dlhodobý nadmerný príjem tekutín môže zaťažovať obličky a tým znížiť ich funkčnosť.