Kedy ide o chorobné zmeny?
S pribúdajúcim vekom je o čosi ťažšie spomenúť si na niektoré mená či názvy miest. Ani to však netreba vnímať tragicky a rýchlo onálepkovať svojho blízkeho touto chorobou. Podľa vedcov je prirodzené, keď si nespomíname na niektoré veci tak ľahko ako v mladosti. „Ľudský mozog sa začína postupne zmenšovať od tridsiateho roku života. Ide o veľmi pomalý proces, pričom väčšina ľudí tieto zmeny vôbec nezaznamená,“ vysvetľuje docentka neuropsychológie Elise Caccappolo z Kolumbijskej univerzity.
Ako ďalej tvrdí pre portál prevention.com zmenšovanie mozgu môže mať za následok spomalenie spracovávania niektorých informácií. Jednoducho povedané, informácie sa nám z hlavy nevytrácajú, len nám trvá dlhšie sa k nim dostať.
Čítajte viac Ako mastné jedlo ničí pamäť seniorov?
Mení sa osobnosť i správanie
Demenciu môžete spozorovať aj na svojich blízkych ešte pred tým, než to potvrdí lekár. „Na diagnostikovanie demencie musí nastať výrazný pokles vo viac ako jednej kognitívnej oblasti a tieto zmeny musia mať vplyv na každodenný život,“ vysvetľuje odborníčka pre spomínaný webový portál. Medzi kognitívne oblasti zaraďujeme pamäťové funkcie, myslenie, reč, schopnosť orientovať sa v priestore.
Spomínaná choroba má viacero druhov. „Predohrou“ tohto ochorenia je Alzheimerova choroba, ktorá postihuje 60 – 80 % ľudí s demenciou. Chorobu môžu nakopnúť aj zúžené cievy a nízky prítok kyslíka do mozgu. Niektoré druhy demencie silno ovplyvňujú osobnosť a správanie človeka, čo sa prejavuje napríklad agresivitou a nepokojom. V niektorých prípadoch však strata pamäti či zmätenosť môžu mať dočasný charakter, ktoré majú pôvod v nedostatku vitamínov, poruchách štítnej žľazy či depresiách a spôsobené môžu byť aj vedľajšími účinkami liekov.
Problém je s novými informáciami
Typickým príznakom demencie je zabúdanie nových vecí. Ide o maličkosti, a to kam ste položili ovládač od televízora, kľúče od bytu a podobne. Príbuzní často v rozhovoroch opakujú tie isté otázky a nedokážu si napríklad spomenúť na podrobnosti nejakého televízneho programu, ktorý videli iba nedávno. Spomienky a zážitky z mladosti sa paradoxne nevytrácajú.
Problémom je aj poriadok v domácej kase
Ak majú starší ľudia ťažkosti s platením účtov, majú v tom neporiadok a chaos, je namieste si položiť otázku, či náhodou netrpia demenciou. Problémy sa však objavujú aj pri počítaní a myslení, kedy je náročné zrátať peniaze. Okrem toho sa do popredia dostávajú aj poruchy zraku a ťažšie sa im orientuje v priestore. Pri prechádzkach často zamieria na miesta, ktoré nepoznajú. Alebo naopak, nepamätajú si miesta, ktoré videli už viackrát.
Čítajte viac Zabráni chudnutie u seniorov demencii?
Nevedia určiť deň v týždni
Signálom pre kognitívne poškodenie je aj strata pojmu o čase. Niektorí pacienti s demenciou si nevedia vybaviť, ktorý deň v týždni je aktuálny, či raňajkujú alebo obedujú. V ťažších prípadoch hrozia aj neplánované odchody z domu, keď sa napríklad starší ľudia oblečú a poberú sa nevedno kam. Atrofia, teda zmenšovanie niektorých častí mozgu, vedie tiež k ťažkostiam s vizuálnym videním. Hrozia tak pády, neodporúča sa šoférovanie. Ľudia s touto chorobou ťažšie rozoznávajú vzdialenosti a farby.
Večný problém s „odloženými“ vecami
Typickým príznakom je zabúdanie bežne používaných slov. Ľudia s demenciou napríklad nevedia pomenovať slovom televízor, chladničku či práčku. Trvá im istý čas, kým si spomenú na jednotlivé názvy či pojmy. Žiaľ, nepríjemná je aj častá strata vecí. Za normálnych okolností si vieme napríklad pri strate kľúčov spätne spomenúť, kde všade sme boli a kam sme mohli túto vec odložiť. Demencia však takejto dedukcii bráni a vedie ľudí k podozrievaniu okolia z toho, že im stratené veci kradnú.
Rizikovým faktorom pre vznik demencie je vek
S každou ďalšou dekádou po dosiahnutí šesťdesiatky to môže ísť s kognitívnymi funkciami dolu vodou. Príčinu môžete hľadať aj v genetických predispozíciách a v rodine. Demencia viac zasahuje ženy a menej belochov. Združenia, ktoré sa zaoberajú Alzheimerovou chorobou tvrdia, že až dve tretiny všetkých pacientov s demenciou tvorí nežnejšia polovička ľudstva. Pravdepodobnosť vzniku je až dvakrát vyššia u černošiek a hispánskych žien v porovnaní s Američankami bielej pleti. Vyššiemu riziku tejto choroby sú vystavení ľudia s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, vysokým cholesterolom.
Čítajte viac Dokážeme predísť cvičením Alzheimerovej chorobe?
Rozvoju demencie nejde úplne zabrániť
Zachytiť ju však môžeme v počiatočných štádiách. V takýchto prípadoch hrajú hlavnú úlohu príbuzní pacienta, ktorí si môžu začať všímať pribúdajúce chorobné zmeny. Na škodu však nie je ani prevencia v podobe pravidelného pohybu na čerstvom vzduchu, udržiavanie sociálnych kontaktov, čítanie kníh, lúštenie krížoviek a konzumácia vyváženej stravy. Skvelým pomocníkom je v tomto prípade jedálniček zostavený z mastných morských rýb, strukovín, orechov, semien rastlín a rastlinných olejov. Vo väčšine z týchto potravín sú takzvané zdravé tuky, ktoré pomáhajú chrániť mozog, cievy, ale aj zdravie srdca.