Kazy, krvácajúce ďasná, ale aj vážnejšie problémy išli počas pandémie akosi bokom. Odborníčka vraví, že je pravá chvíľa na to, aby sme sa zverili do rúk dentálnych hygienikov.
Zaúradoval aj strach z budúcnosti
Koronavírus vytlačil starostlivosť o zdravie ústnej dutiny na okraj záujmu. Viacerí ľudia museli prioritne riešiť existenčné a zdravotné ťažkosti, pričom na profesionálne ošetrovanie zubov nezostal čas ani finančné prostriedky. Výsledok v podobe nelichotivého stavu chrupu sa prejavil po niekoľkých mesiacoch.
„Pandémia koronavírusu prekvapila každého z nás. Keďže toto obdobie sa opakovane vracia, ľudia sú demotivovaní k bežným činnostiam a začínajú mať strach z budúcnosti, či sa vrátia k predošlému bežnému životu. V ambulanciách dentálnej hygieny sa demotivácia pacientov prejavila zníženou starostlivosťou o zuby, čo viedlo k zhoršeniu stavu v dutine ústnej,“ vysvetľuje príčiny menšieho záujmu o ústnu hygienu členka výboru Asociácie dentálnych hygieničiek Katarína Žiaková, ktorá je zároveň aj ITOP inštruktorka v Slovenskej republike.
Čítajte viac Ako si poradiť s bolesťou od zubnej protézy?
Korona komplikovala prístup k odbornej pomoci
Dôvodov prečo sme prestali navštevovať odborníkov na ústnu hygienu bolo podľa nej viacero. Prvá skupina zanedbávala svoju bežnú starostlivosť pre samotné ochorenie COVID-19, pri ktorom prechádzali obdobím zvyšných teplôt, dráždivým kašľom, únavou, bolesťami celého tela.
„Riešili len základné biologické potreby a len nevyhnutnú starostlivosť, na ktorú mali silu. Druhá skupina zanedbávala svoje bežné návyky z dôvodu všeobecnej demotivácie, alebo aj tým, že sa im predĺžil termín tzv. recallu – kontroly ústnej hygieny u dentálneho hygienika, ktorého práca bola pre pandemické podmienky obmedzená.“ Nosením rúšok sa znížila aj motivácia k zdravému a peknému úsmevu.
Narástol počet ochorení zubov i ďasien
Vynechávanie dentálnej hygieny sa odrazilo na celom rade zdravotných problémov, ktoré sú typické pre nedostatočnú starostlivosť o ústnu dutinu. Medzi ne patria nánosy zubného povlaku, zubného kameňa, zápal ďasien, alebo zhoršenie už stabilizovaných parodontitíd.
„Najčastejším problémom bola už spomínaná apatia, nezáujem o starostlivosť o dutinu ústnu. Riešili problémy fyzické počas ochorenia, ale, žiaľ, aj psychické z dôvodu strachu z budúcnosti. Znížili frekvenciu aj kvalitu čistenia zubov a to nehovoriac o čistení medzizubných priestorov. Spôsobili tým zvýšené hromadenie zubného povlaku, ktorý pravidelne neredukovali, čo spôsobilo zápaly a mineralizovanie povlakov, čiže zubný kameň,“ hovorí odborníčka.
Čítajte viac Zvykáte si ťažšie na zubnú náhradu? Nebojte sa
Problémy narobilo aj zlé stravovanie
Hygiena úst v čase pandémie však súvisela nielen s nízkou motiváciou, existenčnými problémami a strachom z budúcnosti. Viacerí z nás sa ocitli v akejsi pasci nedostatku pohybu, stresu a jeho zajedania.
„Tým, že veľa ľudí muselo pracovať z domu, boli obmedzení pohybom častejšie pojedali, nielenže sa im zvýšila telesná váha, ale zvýšila sa aj kazivosť zubov, pretože neustálim pojedaním bolo v ústach stále kyslé prostredie a spolu s nedostatočnou starostlivosťou sa dopracovali k poškodeniu zubnej skloviny, kde následne začali vznikať zubné kazy,“ zdôrazňuje Žiaková. Ako ďalej vysvetľuje, po pandémii je nevyhnutné, aby sme sa vrátili späť k svojim predchádzajúcim návykom, hygienu úst nevynímajúc.
Ako často na hygienu?
Odpoveď na otázku, ako často máme navštevovať dentálneho hygienika nie je jednoznačná. Závisí to od konkrétneho problému, ktorý rieši s pacientom. „Niekedy je návšteva potrebná už o pár dní inokedy mesiacov. Ak má pacient stav stabilizovaný je potrebné navštevovať dentálnu hygienu aspoň dvakrát ročne. Pýtate sa prečo? Pretože je dôležité udržiavať dosiahnutý stav, odstrániť menšie chyby a stále pacienta motivovať k dobrej ústnej hygiene. Dentálny hygienik by mal patriť medzi dobrých priateľov pacienta, ktorému dôveruje,“ uzatvára členka výboru Asociácie dentálnych hygieničiek a ITOP inštruktorka v Slovenskej republike.
Čítajte viac Baktérie číhajú všade, aj v domácnosti. Máme sa ich báť?