Paradajky pochádzajú z Južnej Ameriky a do Európy sa dostali v 17. storočí. Na starý kontinent ich priniesli Španieli a neskôr sa červená a chutná zelenina rozšírila aj do juhovýchodnej Ázie a Severnej Ameriky. Počas nasledujúcich storočí si rajčiny našli uplatnenie v gastronómii nielen ako príloha k jedlám, ale aj ako súčasť omáčok, pretlakov a celosvetovo obľúbeného kečupu. Z výživového hľadiska je táto zelenina bohatým zdrojom vitamínu C, K, betakaroténu, folátov a lykopénu.
Ochránia pred vírusmi
Vitamín C pomáha pri potláčaní infekcií a zápalov, ktoré sú sprievodným javom starnúceho organizmu. Zápaly sa podpisujú pod bolesti šliach, svalov, ale najmä kĺbov. Spomínaná látka rovnako zlepšuje imunitu človeka, čo je dôležité v období vírusov a prechladnutia. Vitamín K súvisí s lepšou zrážanlivosťou krvi a vo všeobecnosti ho starší ľudia prijímajú v malom množstve.

Lykopén je najzaujímavejšou mikroživinou týchto lahodných plodov. Oceňuje sa najmä jeho schopnosť bojovať proti rôznym druhom nádorových ochorení. Zaujímavé je, že najviac lykopénu je v tepelne spracovaných rajčinách. Zabúdať však netreba, že tepelnou úpravou sa však znehodnocuje vitamín C. Kombinácia vitamínov, minerálov a lykopénu sa dokáže pozitívne podpísať aj pod zdravie srdca.
Minimum kalórií, vhodné na častý konzum
Rajčiny patria k potravinám s nízkou energetickou hodnotou. Sto gramov tejto plodiny obsahuje minimum, len 18 kilokalórií. Väčšiu časť tejto zeleniny tvorí voda. Obsahuje ani necelý gram bielkovín, žiaden tuk a takmer 4 g sacharidov. Aj v tomto prípade platí, že čím je paradajka zrelšia a sladšia, tým viac cukru obsahuje. Dôležitý je obsah vlákniny, ktorá tvorí približne 1 % obsahu rajčín. Vláknina je zvlášť dôležitá pri trávení, zlepšuje funkčnosť čriev a zmierňuje nadúvanie.
Preč s pigmentovými škvrnami
Konzumácia paradajok sa spája s lepšou kvalitou pokožky, nižším výskytom pigmentových škvŕn, podporou srdca a ochranou pred rakovinou. K najčastejším príčinám úmrtí ľudí vo vyššom patria srdcové ochorenia a mozgová príhoda. Štatistiky stúpajú po dosiahnutí 65. roku života. Podľa nedávneho výskumu, ktorý sa realizoval na mužoch v strednom veku sa nízke hladiny lykopénu a beta-karoténu v krvi spájajú so zvýšeným rizikom vzniku infarktov a mŕtvice. Štúdie vysvetľujú, že lykopén je nápomocný aj pri znižovaní hladín takzvaného zlého (LDL) cholesterolu. Táto látka sa usádza na cievach ciev, zužuje ich a často je príčinou infarktu.

Protirakovinová strava poteší
Paradajky a výrobky z nich sa podľa výskumov podieľajú na nižšom výskyte rakoviny pľúc, žalúdka a prostaty. Ďalšie štúdie zase ukazujú, že vysoké koncentrácie beta-karoténu chránia ženy pred rakovinou prsníka. Beta-karotén je mimoriadne dôležitá látka pre zdravie človeka. Označuje sa aj ako provitamín a v tele sa mení na vitamín A, ktorý pomáha zlepšovať zrak a stav pokožky starších ľudí. Beta-karotén a lykopén chránia nielen pred chorobami, ale aj vplyvom slnečného žiarenia. Pravidelná konzumácia rajčín po dobu asi desiatich týždňov dokáže zlepšiť kvalitu pokožky a zmierniť riziko z popálenia kože slnkom až o 40 %.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Paradajková polievka z pečených paradajok na Varecha.sk