Pohyb treba k tomu, aby ste potrápili a doslova zmiatli mozog. V tomto duchu robí už nejaký čas koordinačné cvičenia pre seniorov v spolupráci s neziskovou organizáciou Stále dobrí lektorka Silvia Valovičová. V rozhovore pre Pravdu prezrádza zaujímavé fakty o ľudskej mysli, ale aj o tom ako dlho môžete zostať v dobrej duševnej kondícii.
Prečo ste sa rozhodli pripravovať pre seniorov koordinačné cvičenia?
Fyzické cvičenie v akejkoľvek forme má pozitívny dopad na fyzické aj mentálne zdravie každého jedného z nás. A preto je pohyb zaručený spôsob ako byť fit v ktoromkoľvek veku. To je jeden z dôvodov, prečo sú pohybové aktivity súčasťou tréningov pamäti. Väčšina ľudí si totiž pod nimi predstaví statické lúštenie krížoviek alebo vypĺňanie vedomostných testov. Cieľom našich cvičení je zároveň rozšíriť ponuku už existujúcich aktivít pre seniorov. Každému môže vyhovovať niečo iné a preto je skvelé, keď si máme možnosť vybrať, to čo sa nám páči a to čo nám sedí najviac. A benefity sú nezanedbateľné. Od udržiavanie fyzickej a mentálnej kondície až po vzájomné stretnutia ľudí s rovnakými záľubami.
V čom spočívajú tieto cvičenia?
Na koordinačných cvičeniach je úžasná aj ich jednoduchosť. Okrem vlastného tela a dobrej nálady nepotrebujeme nič. My používame v rámci cvičení aj šatky či loptičky. Väčšinu aktivít, keď sa ich naučíme, môžeme trénovať aj sami. A rovnako si ich môžeme zacvičiť takmer v akomkoľvek prostredí, napríklad aj v parku, či v sade. Tak ako plánujeme v spolupráci s organizáciou Stále dobrí.
Čítajte viac Pilates pre starších? Žiaden problém, povieme vám ako na to
Ako v praxi vyzerajú jednotlivé koordinačné cvičenia a na aké funkcie mozgu sa zameriavajú?
Rôzne druhy fyzických cvičení posilňujú rôzne kognitívne funkcie ako je koncentrácia, exekutívne funkcie, priestorová orientácia, pohotovosť, rovnako ako rôzne druhy pamätí od pracovnej až po priestorovú. Základom sú cvičenia, ktoré využívajú asymetrické pohyby. Keď urobíme pohyb, ktorý nie je symetrický, čiže napríklad jeden pohyb na jednej strane a niečo úplne iné na strane druhej, mozgové hemisféry sú nútené pracovať nezávisle. Vyžaduje to vysokú mieru koncentrácie a koordinácie. S takýmito pohybmi sa stretávame napríklad pri hraní na hudobné nástroje – jedna ruka robí niečo iné ako druhá, pri žonglovaní alebo v jednoduchšej forme napríklad pri šoférovaní. Ľavou rukou točíte volant a pravou súčasne preraďujete. Pohyby, ktoré súčasne vykonávate, sú iné pre ľavú aj pravú časť tela a ak ich nemáte zautomatizované, sú náročné na koordináciu.
Čiže dôležité je v rámci pohybu potrápiť mozog?
Súčasťou koordinačných cvičení sú pohyby, ktoré nemáme zafixované ako stereotypy. Napríklad si hovoríte v rýchlom slede náhodné pokyny – dopredu, dozadu, vpravo, vľavo a robíte pravý opak toho, čo počujete. Teda pri slove dopredu, urobíte krok dozadu, a tak ďalej. Môžete si to vyskúšať, či vydržíte bez pomýlenia aspoň jednu minútu. Uvidíte akú mieru sústredenia takéto cvičenie vyžaduje. A práve sústredenie je vec s ktorou má veľmi veľa ľudí problém. Nielen seniori. Na takýchto jednoduchých cvičeniach si ho môžete každý deň trénovať.
Dokážu si podľa vás starší ľudia vďaka cvičeniu mozgu zlepšiť pamäť a iné kognitívne funkcie?
Mnohé štúdie naznačujú, že časti mozgu, ktoré riadia napríklad myslenie a pamäť, majú väčší objem u ľudí, ktorí pravidelne cvičia oproti ľuďom, ktorí vykonávajú minimálnu fyzickú aktivitu. Nepovedala by som ale, že vďaka samotnému fyzickému cvičeniu či samotným tréningom pamäti bude mať niekto lepšiu pamäť. Skôr si ju budeme udržiavať v dobrej kondícii, aby následný pokles, ktorý sa vekom jednoducho dostaví, bol čo najpomalší.
Keď sa stretávate so seniormi, ktoré ťažkosti súvisiace s touto témou ich najviac trápia?
S výpadkami pamäti sa stretávame v každom veku. Nepoznám nikoho, kto by raz za čas niečo nehľadal, na niečo nezabudol, alebo nemal problémy s koncentráciou. Čím sme starší, tým sú tieto problémy ale častejšie a viditeľnejšie. Viac si tieto “zabúdacie“ momenty všímame a berieme osobne. Niekto zabúda kam si čo odložil, niekoho trápi, že si nevie spomenúť na mená známych a niekto má diagnózu s problémami s pamäťou v rodine. Keď sa na prvej hodine akéhokoľvek kurzu tréningov pamäti spýtam, kto má dobrú pamäť, málokedy sa zdvihne čo i len jedna ruka. A tu sa bavíme o bežných senioroch.
Čítajte viac Dokážeme predísť cvičením Alzheimerovej chorobe?
Ako reagujú seniori na cvičenie mozgu, dôverujú týmto metódam a obľubujú si ich?
Seniori sa na moje hodiny trénovania pamäti a cvičenia radi vracajú. To je pre mňa signál, že to snáď robím dobre. Snažím sa v tejto oblasti neustále vzdelávať, prinášať alternatívne možnosti trénovania pamäti. Z klasických hodín v učebniach sme sa napríklad minulý rok presunuli do online prostredia, alebo sme trénovali v mestských parkoch. Snažím sa, aby trénovanie pamäti bolo zábavné a interaktívne. Aby sa ľudia dobre cítili, a za tých 60 minút, čo trvá hodina, sa nielen niečo nové naučili ale predovšetkým aby zrelaxovali. Teším sa, že môžem dlhodobo spolupracovať s organizáciami ako sú Stále dobrí, Aktívni seniori, či mestskou časťou Staré Mesto – Bratislava, ktoré takéto aktivity pre svojich seniorov podporujú a realizujú.
Prečo je pre ľudí vo vyššom veku dôležité precvičovať si mozog?
V každom veku je veľmi dôležité cvičiť si mozog, tak isto ako v každom veku je dôležité sa hýbať. V mladšom veku to robíme akosi prirodzene. Deti a mladí ľudia chodia do školy, ktorá ich mozog dostatočne precvičí, rovnako ako rôzne športové krúžky, ktoré navštevujú. Keď sme starší, mozog je stále zamestnaný dostatkom podnetov. Učíme sa nové postupy v práci, nové technológie, riešime veľa záťažových situácií aj v rámci rodiny.
Ale keď sa prehupneme do určitého veku – a tu treba povedať, že je to veľmi individuálne, u niekoho je to 50 a u niekoho 80, človek akosi prirodzene spomalí, už nemá taký hlad po nových vedomostiach či zážitkoch. Vtedy aj mozog preradí na nižšiu rýchlosť. Začneme si všímať napríklad tú zvýšenú zábudlivosť. Aj keď pokles poznávacích funkcií vrátane pamäti patrí k veku, predsa len aj toto máme čiastočne v našich rukách. Práve náš dlhodobý životný štýl je kľúčový. Znie to ako klišé, aby sme sa pravidelne hýbali, dobre sa vyspali, zdravo a striedmo jedli, neustále sa učili alebo skúšali nové veci. Ale toto je cesta, po ktorej treba ísť.
Aké problémy môžu postretnúť starších ľudí, ak si nebudú aktívne cvičiť mozog?
Tých prejavov môže byť celé spektrum. Od výraznejšieho zabúdania, problémami so slovnou zásobou, ktorá sa výrazne obmedzí, neschopnosťou sa koncentrovať, či problémami s obyčajným fungovaním v bežnom živote. Nevidela by som to ale tak dramaticky. Väčšina z nás svoju pamäť vedome alebo nevedome predsa len trénuje. Seniori majú veľa aktivít vrátane pohybových, radi sa stretávajú, spoznávajú nové veci, venujú sa záhradkám, či iným svojim koníčkom. A na rozdiel od mladších generácií si vedia svoj voľný čas vyplniť inak ako pozeraním do telefónu. Ale to je už na inú tému.
Čítajte viac Prečo cvičenie spomaľuje starnutie a aké si vybrať?
Prezraďte nám aj niečo o sebe a aj to, kedy sa najbližšie stretnete so seniormi pri koordinačných cvičeniach.
Som vyštudovaná ekonómka. Ale pred niekoľkými rokmi som sa začala venovať vzdelávaniu seniorov a trénovaniu pamäti a zrazu som vedela, že toto je to, čo chcem robiť. Málo mladších ľudí sa venuje tejto cieľovej skupine. Čo je naozaj škoda, lebo tá medzigeneračná výmena energií za to určite stojí. Práve ľudia rôzneho veku sa môžu veľmi obohatiť a to je jedna z vecí, ktorá sa mi na mojej práci veľmi páči. Rovnako ako pokoj a pohoda, ktorý z nich vyžaruje. V dnešnej uponáhľanej dobe je to vzácne.
Veľmi rada chodím aj do zariadení pre seniorov, s rôznymi programami či už cvičení, trénovaním pamäti alebo len ako dobrovoľník. Zároveň sa starám o stránku, ktorá sa venuje trénovaniu pamäti – www.trenovaniepamati.sk a spolupracujem so seniorskými organizáciami ako sú Stále dobrí, s ktorými pripravujeme od polovice septembra sériu koordinačných cvičení pre seniorov v ovocnom sade. Uvedomujem si, že som šťastný človek. Moja práca ma napĺňa a mám ju veľmi rada.