Väčšina ľudí, ktorí nešportovali v mladosti, nešportuje ani vo vyššom veku. Predtým nebol čas, respektíve vždy sa našla nejaká výhovorka, prečo sa nehýbať. Keď človek príde do veku s počiatočným číslom päť, jeho životné priority sa menia. Už sa nemusí naháňať za kariérou a aj deti sú odrastené. A telo – to už nefunguje tak ako v mladosti.
Fyzickú aktivitu potrebujeme všetci, deti, dospelí aj „starší dospelí“. A športovať sa dá úplne v každom veku. Ako príklad môžeme uviesť 66-ročnú austrálsku olympioničku Mary Hannovú, ktorá štartovala v Tokiu ako drezúrna jazdkyňa. Nech si už vyberiete akýkoľvek šport či fyzickú aktivitu, je to ten najjednoduchší a najdostupnejší prostriedok na to, ako si zlepšiť život, zdravie a tiež si navodiť mentálnu mladosť.
Hormóny šťastia
Ľuboš Gsch, profesionálny tréner a špecialista na tvarovanie postavy, hovorí, že z jeho tréningových programov po Antistarnúcom programe ľudia každý rok po tréningu omladnú, žiaria, cítia sa a vyzerajú fantasticky. „Dôležitosť pravidelného pohybu vekom rastie. V detstve vyplýva potreba pravidelného pohybu z dôvodu správneho fyzického rozvoja a z psychologického hľadiska tréning v značnej miere formuje morálne a vôľové vlastnosti, kam okrem iného patrí napríklad aj disciplína. V dospelosti predlžuje pravidelný tréning produktívny vek v dobrej kondícii, a navyše plní výrazne úlohu psychohygieny. Úloha psychohygieny je o to silnejšia, čím viac má človek v osobnom alebo pracovnom živote stresu, zhonu, respektíve psychického napätia. Šport a radosť z výsledkov okrem iného produkujú endorfíny – hormóny šťastia,“ hovorí Ľuboš Gsch.
Vo vyššom veku je podľa jeho slov tréning najlepším prostriedkom, ako spomaliť starnutie. Väčšina tzv. antiagingových programov uvádza tento vek v rozmedzí 50 až 60 rokov. „V mojej praxi preferujem spodnú hranicu, čiže 50 rokov. Je však potrebné povedať, že vyšší vek alebo staroba nie je otázkou konkrétneho čísla. Tým najdôležitejším ukazovateľom je aktuálny stav, či už zdravotný, alebo mentálny,“ konštatuje Ľuboš Gsch. Nepísaným pravidlom pohybu je: čím viac človek trénoval v mladosti a dospelosti, tým neskôr je potrebné s ním (v tréningu) zaobchádzať ako so starým. Naopak to platí tiež. Fitprogram absolvujú 30– až 40-roční s problémami 60– až 70-ročných. Ide práve o tých, ktorí v mladosti nešportovali.
Samotný tréning nemusí byť problematický z hľadiska vykonávania jednotlivých aktivít. Čo problémom môže byť, je spomínaný vývoj morálno-vôľových vlastností. Zjednodušený preklad môže znieť takto: ľudia sa môžu hýbať a majú na to prostriedky. Pretože však neboli naučení hýbať sa v mladosti, len veľmi zriedka sa im podarí „rozhýbať“ v neskoršom veku. Sú určité výnimky, no väčšinou to je takto.
Fyzický tréning ako celoživotná činnosť
Určitej forme tréningu (pohybu) by sme sa mali venovať celý život. Ako optimálny spôsob sa vo viacerých ohľadoch ukazuje silový, čiže fyzický tréning Takýto tréning je účelný. „Účelnosť fyzického tréningu posilňovania a obdobnej aktivity je efektívna práve preto, že je veľmi dobre regulovateľný, tiež je možné ho veľmi efektívne zameriavať na určitý cieľ. Práve zameranie a regulovateľnosť sú unikátne. V ostatných športoch sú tieto premenné veľmi obmedzené. Náročnosť samotného tréningu nemusí byť vysoká, ide o skôr o pravidelnú a systematickú aktivitu zaťažujúcu centrálny nervový systém. Akési pravidelné stimulovanie organizmu. Tento stimul má za následok vitalitu a funkčnosť. Tie sa odzrkadľujú vo fyzických proporciách, v pohyboch, ale aj v sebarealizácii, pretože vek sa nestáva limitujúcim faktorom,“ hovorí Ľuboš Gsch.
Starnutie môže byť príjemné
Vek je asi jediná spravodlivosť. Nikto mu neujde. A život beží rýchlo. Tá chvíľa, ktorú žijeme práve teraz, bude už o chvíľu minulosťou. V určitom veku sa už nebudeme ponáhľať do budúcnosti, ako to bolo v mladosti, ale budeme hľadať možnosti, ako sa vrátiť do minulosti alebo aspoň sa „zakonzervovať“ v prítomnosti. Skvelou možnosťou je práve Antistarnúci program. „V Antistarnúcom programe je množstvo ľudí, ktorým tréning prirástol k srdcu. Zlepšili si kondíciu, postavu, ale čo je najdôležitejšie, majú zo seba skvelý pocit a pomerne k počtu tréningov ubúdajú aj návštevy u lekárov,“ hovorí Ľuboš Gsch.
Nespornou výhodou, ktorú je potrebné spomenúť k tréningu po päťdesiatke, je vyspelosť. Ľudia v tomto veku už chápu, že tipy, triky a „hacky“ väčšinou nestoja ani za povšimnutie. „Aj preto je tréningová práca s nimi priam excelentná. Tým, že nemusíme skúšať novinky, ušetríme veľa času a energie. A ak sú čas a energia investované do správneho a systematického tréningu, výsledkom sú zmeny tela, kondície a skvelý pocit zo seba samého,“ dodáva Ľuboš Gsch, profesionálny tréner a špecialista na tvarovanie postavy.