Podľa amerického výskumu, ktorý uverejnil U.¤S. Department of health, je vysoký krvný tlak problémom hlavne u mužov do šesťdesiat rokov. Po šesťdesiatke sa ale pomer značne mení v neprospech žien. Kým muži vo veku od 40 do 59 rokov trpia na hypertenziu v 37 %, ženy iba v 29 %. Po šesťdesiatke mužom znepríjemňuje život hypertenzia v 58 % a u žien takmer v 70 %.
Na Slovensku je to štatisticky podobné. Hypertenziu má až 70 % seniorov. V skupine mladých ľudí od 18 do 25 rokov ňou trpí iba 5 % populácie. V neskoršom veku výskyt hypertenzie prudko stúpa, napríklad po štyridsiatke má vysoký krvný tlak už okolo 40 % ľudí.
Dôležitá pružnosť ciev
Hypertenzia je mimoriadne nebezpečná. Ak je neliečená, výsledkom je obmedzenie schopnosti srdca pumpovať krv, čo môže viesť k infarktu, takisto sa zvyšuje riziko mŕtvice a aj zlyhania obličiek. Príčiny treba hľadať v dedičnosti, najmä však v zlej životospráve. Jej výsledkom sú usadeniny v cievach, ktoré poškodzujú vnútornú výstelku tepien a spôsobujú zvýšenie krvného tlaku.
„Cirkuluje tam cholesterol a jeho soli, kyselina močová, kreatinín, bilirubín a bielkoviny krvnej plazmy. Usádzajú sa na stene ciev, čím cievy strácajú pružnosť. Práve pružnosťou cievy regulujú krvný tlak, plynulé prúdenie krvi a rozvádzanie pulzu. Je to ako keď polievate záhradu a v gumenej hadici ostane voda. Ak hadicu prišliapnete, z otvoreného konca vystrekne zvyšok vody. To hovorí o pružnosti celého systému. Keď sa cievy zmenia na tvrdé, stratia pružnosť a už svoju funkciu neplnia. Srdce ich musí zastúpiť a výsledkom je zvyšovanie krvného tlaku,“ hovorí doktor Oto Sova, biochemik zo spoločnosti Reparex.
Nie vždy však môžeme za vysokým tlakom hľadať iba zníženú pružnosť ciev. Stojí za ním do značnej miery aj stres ako spúšťací mechanizmus. V dôsledku toho dochádza ku kontrakcii ciev, ktorá vyvoláva odpor a námahu pre srdce. Ak sa k tomu pridružia usadeniny v cievach v podobe cholesterolu, soli, situácia je o to vážnejšia.
Rizikovejšie sú ženy
Vysoký tlak je nebezpečnejší u žien ako u mužov. Výskum skupiny žien a mužov nad 50 rokov, ktorí mali neliečený vysoký tlak, potvrdil, že cievy žien sú o tretinu náchylnejšie na upchatie. Ide najmä o ženy v menopauze, ktorým fyziologickými procesmi ubúdajú ženské hormóny – estrogény. Ženy sú preto vystavené oveľa väčšiemu riziku mŕtvice, infarktu či zlyhania obličiek.
„Po menopauze dochádza u žien k výrazným hormonálnym zmenám, ktoré vedú k viacerým pre ženy nepriaznivým efektom. Tým hlavným je zmena spracovania cholesterolu, dochádza k zvyšovaniu takzvaného zlého cholesterolu (LDL). Po menopauze takisto často dochádza aj k zvýšeniu hmotnosti, následkom čoho sa zvyšuje krvný tlak,“ vysvetľuje internista Marek Mydliar.
Zelenina ako čistič
Zelenina je vo všeobecnosti pre zdravie človeka prospešná. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a okrem toho sa v nej nachádzajú aj saponíny. Prírodné saponíny nachádzajúce sa napríklad vo fazuli, v hrachu, špargli, zemiakoch, paradajkách, ale aj v ovse, niektorých bylinkách či v červenom víne napomáhajú čistiť cievy, ale aj celý organizmus, a tým znižovať krvný tlak.
„Saponíny sú vysokoúčinné bioaktívne výťažky z rastlín, ktoré na rozdiel od liekov, ktoré pôsobia chemicky, pôsobia na fyzikálnom princípe. Znižujú povrchové napätie na stenách vnútorných a vonkajších orgánov človeka, robia ich klzkými a pomáhajú tak čistiť organizmus. Cievne usadeniny sa najprv uvoľnia a potom sa z organizmu prirodzene odstránia – stolicou, močom, potom, ale aj slinami. Mohli by sme ich prirovnať k bežným saponátom, ktoré dokážu vyčistiť povrchy od nečistôt. V zelenine ako špargľa a hrach sa nachádzajú nízke dávky, ktoré cievy dôkladne nevyčistia. Je vhodné prijímať ich aj v koncentrovanejšej podobe," hovorí vedec Sova.
Počas svojich výskumov podrobil testovaniu saponínmi v súvislosti s vysokým krvným tlakom mužov aj ženy. „Viac ako päť rokov sme monitorovali skupinu 64 mužov i žien, ktorí trpeli vysokým tlakom, s hodnotami 180/90 mmHg. Asi po troch týždňoch užívania im klesli merané hodnoty triglyceridov, cholesterolu i vápnika v moči. Následne došlo k ich vzostupu, čo je znakom, že sa v organizme niečo pozitívne deje. Ale po dvanástich až šestnástich týždňoch im klesli sledované hodnoty úplne k norme a napokon sa im znormalizoval aj tlak krvi,“ konštatuje doktor Sova.