Všetko funguje ako hodinky. Vyhýbajú sa nám stavy depresie, únavy i straty energie. Zrazu sa všetko zmení a vznik týchto ťažkostí pripisujeme poruchám centrálneho nervového systému, ktorého súčasťou je najmä mozog. Tento telesný orgán sa vyznačuje tým, že má takzvaný samočistiaci mechanizmus. Každý večer, počas hlbokého spánku, sa obnovujú jeho normálne funkcie a vyplavujú sa z neho odpadové látky a toxíny. Hlboký spánok sa začína zvyčajne v prvej polovici noci. Pokiaľ si neľahneme na lôžko včas a ponocujeme napríklad pri sledovaní televízie, ochudobňujeme mozog o jeho schopnosť zbaviť sa toxických látok.
Pomôžu správne spánkové návyky
V niektorých prípadoch sa poruchy spánku objavia aj bez toho, aby sme sa o to pričinili. Prejavujú sa neschopnosťou zaspať, povrchným nočným odpočinkom alebo dokonca spánkovým apnoe, pri ktorom môže dôjsť k zastaveniu dýchania. Posledný spomínaný zdravotný problém je spôsobený napríklad nadváhou, stresom, depresiami, hormonálnymi zmenami a srdcovými chorobami.
Skôr než siahneme po liekoch, vyskúšajme zaspávať v tmavej a vyvetranej miestnosti. Spánok je kvalitnejší, pokiaľ nespíme na pohovke, z ktorej sledujeme televízor, ale v spálni. Približne 4 – 8 hodín pred uložením sa na lôžko sa neodporúča piť čierny čaj, kávu a jesť horkú čokoládu.
Čítajte viac Ktoré živiny predĺžia život seniorov?
Tieto živiny osviežia myseľ
Úzkosť, podráždenosť, návaly hnevu i depresie môžu byť príznakmi demencie, mŕtvice, ale aj nedostatku základných živín. Mozog sa totiž nevie zaobísť najmä bez vitamínov skupiny B, ktoré sa starajú o jeho dobrú kondíciu. Nedostatok vitamínu B6 a B12, ale aj príjem nízkych dávok zinku súvisia s poruchami nálad. Dostatočné množstvo týchto mikroživín sa nachádza v celozrnnom pečive, ryži, strukovinách i zemiakoch.
Ukazuje sa, že ťažkosti s poruchami nálad má na svedomí aj nedostatočná konzumácia takzvaných zdravých tukov. Patria k nim takzvané omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v morských rybách, semenách rastlín a orechoch. Lepšiu náladu zabezpečia aj látky zvané polyfenoly, ktoré sa nachádzajú v hojnom množstve v ovocí a zelenine.
Snažíme sa a aj tak to nejde
Problémy so sústredením nás dokážu poriadne nahnevať. Koncentráciu narúša stres, nízky príjem tekutín a nedostatočná výživa. Netreba zabúdať, že pri týchto ťažkostiach je prvou pomocou minimalizovanie všetkého čo nás priveľmi rozptyľuje. Ide napríklad o sledovanie televízie, počúvanie rádia či nazeranie do počítača v rovnakom čase. Naopak, robenie len jednej činnosti dokáže zlepšiť mieru koncentrácie. Najlepším spôsobom na to, ako sa vyhnúť rozptýleniu je čítanie kníh, na ktoré sa vyžaduje vyššia miera sústredenia, pokoja a pohody.
Čítajte viac Ktoré živiny ochránia srdcia seniorov?
Keď sme pod veľkým tlakom
Mozog volá o pomoc aj pri zvýšenej miere stresu. Starosti o blízkych, strach z pandémie, ochorenia a smrti môžu vyvrcholiť až do chronickej formy stresu. Prejavuje sa najmä stratou záujmu o všetky činnosti, silnou únavou, hnevom, nepriateľstvom a pocitmi zbytočnosti. Pri chronickom strese sa do nášho mozgu uvoľňujú takzvané stresové hormóny. Najznámejším z nich je kortizol, ktorý dokáže vyčerpať mozog a pripraviť ho o energiu. Najlepšou pomocou pri chronickom strese je oddych a vyhýbanie sa nepríjemným správam, ktoré na nás číhajú z každej strany.
Bez ľudského kontaktu trpíme
Telo sa búri aj vtedy, keď má málo ľudského kontaktu. Sociálna izolácia vyvoláva depresiu, úzkosť a iné duševné poruchy. Spomínaný stav sa zhoršuje najmä v čase pandémie, kedy sa musíme obmedziť väčšinou na menej osobný online kontakt. Vedci v nových výskumoch varujú, že ľudia si počas uplynulých dvoch rokov trvania pandémie „zvykli“ na sociálnu izoláciu, čo však nie je dobrou správou pre zdravie mozgu. Štúdie totiž ukazujú, že tí z nás, ktorí sa viac spoločensky angažujú, majú v mozgu viac šedej hmoty a sú menej náchylní napríklad na demenciu.
Čítajte viac Škodí alebo pomáha spánok počas dňa?