Výskum ide ešte ďalej a prináša dobré správy aj pre ľudí, ktorí práve dovŕšili dôchodcovský vek. Štúdia totiž upozorňuje, že cvičenie vo vyššom veku môže mať pozitívne účinky dokonca aj o desať rokov neskôr. Šesťdesiatnici, ktorí sa podujmú na cvičenie môžu žať úspechy v sedemdesiatke i o čosi neskôr. Doteraz sa viedli diskusie o tom, či má vôbec zmysel v seniorskom veku ešte cvičiť a venovať sa pohybovej aktivite.
V odborných kruhoch sa lepšie zdravie v starobe spájalo najmä s cvičením v mladosti a v strednom veku. Nový výskum, ktorý bol prezentovaný Európskou kardiologickou spoločnosťou však presviedča, že aj aktivita neskôr v živote človeka je rovnako prospešná pre dlhovekosť ako cvičenie v mladosti.
Na pozore je najmä srdce
Vedúca spomínaného výskumu Nathalia Gonzalezová tvrdí, že sedavý spôsob života ohrozuje najmä zdravie srdca. Kardiovaskulárne ochorenia sú nebezpečné pre všetky vekové kategórie, ale najviac úmrtí na infarkt je práve vo vyššom veku. Ideálnym scenárom je podľa nej cvičenie počas celého života. Ako však vysvetľuje, prechod zo sedavého životného štýlu k fyzickej aktivite prekoná aj tieto roky zaháľania.
Čítajte viac Prečo sú svaly dôležité aj vo vyššom veku?
Výskum si zobral na mušku až 33-tisíc pacientov s koronárnou chorobu srdca a pozoroval ich po dobu až siedmich rokov. Vedci potrebovali pre lepšie určenie výsledkov najprv definovať, čo predstavuje aktívny spôsob života. Aktivita sa tak začínala pri 150 minútach cvičenia týždenne pri stredne intenzívnej srdečnej aktivite, alebo 75 minút intenzívneho cvičenia. Všetko pod túto úroveň sa v rámci výskumu považovalo za nedostatok pohybu.
Výrazný pokles úmrtnosti na infarkt
Vedci prišli so zaujímavými výsledkami. Ľudia, ktorí boli aktívni počas celého časového obdobia výskumu mali až o 50 % nižšie riziko úmrtnosti na srdcové choroby oproti ľuďom, ktorým fyzická činnosť príliš nevoňala. Výskumná vzorka ľudí, ktorá sa spočiatku vyhýbala cvičeniu a až neskôr sa začala venovať športu, mala tiež pozitívne výsledky. V tomto prípade bolo riziko úmrtia na infarkt až o 40 % nižšie než u neaktívnych ľudí.
„Tieto výsledky sú povzbudivé. Ukazujú totiž to, ako ľudia s ischemickou chorobou srdca môžu mať významné výhody z vyššej fyzickej aktivity. Dokonca je možné, že cvičením prekonajú aj niekoľkoročnú nečinnosť,“ vysvetľuje Gonzalezová.
Čítajte viac Dokáže jogurt zabrániť infarktu a mŕtvici?
Ako často treba cvičiť?
Podľa štúdie BioMed Research International fyzická aktivita pomáha okrem toho znižovať riziko mŕtvice, cukrovky, zlepšuje duševné zdravie, spomaľuje nástup demencie. Takisto sa znižuje riziko vzniku rakoviny a zvyšuje sa obratnosť a ovládanie rovnováhy. Výskum publikovaný v Frontiers in Physiology zistil, že starší ľudia po desiatich rokoch cvičenia mali napríklad omnoho nižší predpoklad vzniku cukrovky.
Každý z nás je iný, a preto sa nedá presne určiť koľko športu je treba na zachovanie dlhovekosti. Vedci sa však domnievajú, že pokiaľ cvičíme päťkrát týždenne po pol hodinu, máme väčšiu šancu na úspech. K športovým aktivitám sa v tomto zmysle zaraďuje najmä chôdza, ktorá je zvlášť bezpečná pre seniorov.