Šokujúci výskum: Ako zistíme, či umrieme do 10 rokov?

Stravovanie, pohyb, životné prostredie a zdravotná starostlivosť. Ak sú na vyššej úrovni, život nám dopraje zopár rokov navyše oproti ľuďom, ktorí nedbajú o svoje zdravie. Štatistiky naznačujú, že populácia starne po celom svete, ale aj to, že jednotlivci sa dožívajú vysokého veku v relatívne dobrej kondícii.

Niekedy sa asi sami seba pýtame, koľko rokov sa (odhliadnuc od nehôd a nešťastí) dokážeme vôbec dožiť. Koľko času nám zostáva na život? Zaujímavá štúdia prináša na tieto otázky „krištáľovú guľu“ v podobe jednoduchého testu rovnováhy, ktorý má vraj predpovedať dĺžku našej existencie.

Ako je to s úmrtím do 10 rokov

Nejde o „babské“ reči ani obrady šamanov. Výskum, ktorý sa zaoberal touto problematikou publikovali v British Journal of Sports Medicine. Test trvá chvíľu a jeho leitmotívom je udržanie rovnováhy. Začína sa tým, že sa postavíme na jednu nohu a pripravíme sa na verdikt o našej budúcnosti. Výskum prezrádza, že ľudia v strednom veku, ktorí nie sú schopní udržať rovnováhu na jednej nohe po dobu asi desiatich sekúnd, môžu mať dvakrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia do desiatich rokov oproti tým, ktorí to dokážu.

Čítajte viac Pozor na krvný tlak v lete. Čo pomôže?

Seriózne pátranie po pravde

Hoci sa zdá, že ide o pomerne jednoduchú záležitosť, nie je to celkom pravda. Najmä vo vyššom veku sa stráca schopnosť udržania si balansu. Štúdia mala poctivý zámer a snažila sa svoje základy vybudovať na vedeckých dôkazoch. Na výskume sa zúčastnilo 1700 účastníkov vo veku 51 – 75 rokov. Cieľom výskumu bolo zistiť, či hodnotenie rovnováhy môže byť užitočným nástrojom na zisťovanie rizika úmrtnosti u ľudí.

Každý účastník prešiel zdravotnou prehliadkou, lekári odmerali jeho telesné rozmery a vykonali s ním test. Ten trval desať sekúnd a účastník mal vydržať stáť na jednej nohe bez akejkoľvek podpory. Ruky si mal uložiť vbok a spolu mal tri pokusy.

Toto sú výsledky vekových skupín

Zo sledovaných ľudí neprešiel testom jeden z piatich. So zlyhávaním sa odborníci počas výskumu stretávali najmä u starších ľudí. V každom ďalšom päťročnom intervale neurobilo test ešte viac starších účastníkov štúdie.

Výskum priniesol aj konkrétne čísla o tom, koľko z účastníkov neuspelo v teste. Vo vekovej kategórii 51 – 55 rokov to bolo len 5 %, v kategórii 55 – 60 rokov už 8 %, v skupine 61 – 65 rokov 18 %, v kategórii 66 – 70 rokov až 37 % a v kategórii 71 – 75 rokov viac ako polovica zúčastnených. Najvyššia veková skupina mala teda až jedenásťkrát vyššiu pravdepodobnosť zlyhania v teste než „najmladšia kategória“.

Čítajte viac Ako si predĺžiť život? Máme zopár pravidiel správneho životného štýlu

Na čo sa najviac umiera?

Zo záverov výskumu vyplýva, že ľudia, ktorí v ňom neuspeli, mali vo všeobecnosti horšie zdravie. Sedem rokov po testovaní sa ukázalo, že 7 % z nich zomrelo. Najčastejšou príčinou úmrtia bola rakovina, kardiovaskulárne, respiračné ochorenia a na poslednom mieste komplikácie spôsobené koronavírusom. Okrem toho ich viac trápila cukrovka, obezita, vysoký krvný tlak.

Test má podľa odborníkov slúžiť na zisťovanie užitočných informácií, ktoré sa týkajú rizika úmrtia ľudí v strednom a vyššom veku. V každom prípade však podľa nich netreba pri jeho neúspešnom realizovaní ihneď panikáriť. Ako tvrdia, samovyšetrenia treba brať s rezervou a radšej navštíviť lekára.