Spomína sa v biblickom zákone, boli nájdené aj v hrobke v Karnaku. Je potvrdené, že ju používali v starovekej Indii, Číne aj Japonsku. Objavená však bola v Egypte miestnymi ľuďmi a stala sa jednou z najobľúbenejších korenín.
Vetvičky mäty sa používali na výzdobu stolov, vešali sa na chalupy pod trámami na privolanie lásky a vplietali sa do vlasov ženíchov a neviest. Odvar z mäty bol popíjaní v rámci rituálov na zlepšenie premýšľania.

Mäta je trvalka, ktorá dorastá do výšky 80 centimetrov. Má mäkké, veľké a tmavo zelené listy pokryté chĺpkami, ktoré voňajú po mentole a sú chladivé. Zbierajú sa jej listy alebo vňať tesne pred kvitnutím. Najlepšie dopoludnia, kedy obsahuje maximum silíc. Môžeme ju aj sušiť, ale skladovaná musí byť bez prístupu vzduchu a vlhkosti, aby nestratila arómu. Účinnými látkami mäty sú: silice s obsahom mentolu, flavonoidy, triesloviny, horčiny.
„Konzumácia mäty dodáva organizmu vitamíny A, B a C, draslík, fosfor, horčík, mangán, meď, sacharidy, sodík, tuk, vlákninu, železo, vápnik, zinok, omega 3 a 6 mastné nenasýtené kyseliny,“ vymenúva jej pozitíva Mgr. Zuzana Klinčáková, vedúca odboru podpory zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Výborným je aj čaj pripravený z nej. Ten jednoducho urobíme tak, že zalejeme čerstvé a umyté lístky horúcou vodou. „Čaj je vhodný pri žalúdočných problémoch aj na upokojenie nervozity. Je výborným pomocníkom pri prechladnutí či kašli“, tvrdí odborníčka.
Veľmi účinná je aj v kombinácii s inými bylinkami, napríklad s lipou, rozmarínom, rumančekom a jej pridaním do čajových zmesí vylepšíte chuť každého čaju.
Vo forme odvaru je výborná na výplachy ústnej dutiny pri bolestiach zubov, ďasien a na potlačenie nepríjemného zápachu z úst.
V kuchyni ju môžeme použiť na dochutenie kokteilov, prípravu rôznych nápojov, na zdobenie dezertov a ako súčasť osviežujúcich smoothies.
Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hl.m.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Ovocný šalát, ktorý niečo vydrží na Varecha.sk