Volá vám niekto neznámy a pýta peniaze? Čo robiť?

Hoci polícia eviduje ročne desiatky finančných podvodov na senioroch, reálne tento počet môže byť oveľa vyšší. Nie všetky prípady totiž ľudia nahlasujú.

Potvrdzuje to aj špecialistka na trestné právo Lucia Kurilovská: „Prípadov podvodov na senioroch môže byť niekoľkonásobne viac, ako je oficiálne nahlásených a zaevidovaných. Ide o takzvanú latentnú kriminalitu. Ak sa seniori stanú obeťou podvodu a chcú sa vyhnúť komplikáciám spojeným s policajnými úkonmi, prípad nenahlásia. Mnohí sa boja ísť vypovedať, lebo sa obávajú stretnutia s páchateľom zoči-voči. Ďalší majú strach z opakovaného vypočúvania, hoci aj to už je možné riešiť v trestnom konaní. A sú aj takí, ktorí nechcú nahlásiť, že boli podvedení a okradnutí aj preto, lebo sa za to hanbia alebo sa to boja priznať svojim príbuzným, prípadne to bagatelizujú.“

Takisto policajti často upozorňujú občanov, najmä seniorov, na páchanie podvodov a krádeží pod vymyslenými legendami s rôznymi emotívnymi príbehmi. Podvodníci sa podľa polície snažia získať dôveru seniorov, dostať sa do ich príbytkov, nájsť ich úspory a vylákať ich od nich alebo ich okradnúť o celoživotné úspory.

„Podvodníci najčastejšie kontaktujú seniorov telefonicky, kde sa predstavujú ako ich príbuzní alebo známi (napr. vnuk, syn, brat) a súrne žiadajú požičať peniaze na rôzne účely (napr. kúpa auta, nehnuteľnosti). Takisto sa predstavujú ako lekári a oznámia seniorom, že ich príbuzný spôsobil vážnu dopravnú nehodu, leží v nemocnici, nemôže komunikovať, lebo si pri nehode odhryzol jazyk, a súrne potrebuje peniaze na vyplatenie škody, ošetrenie a neoznámenie prípadu polícii. Vyskytujú sa aj prípady, keď sa páchatelia predstavujú v telefóne ako pracovníci elektrární, plynární alebo vodární, zneužívajúc situáciu pri odpise spotreby elektrickej energie, vody alebo plynu,“ uvádza ministerstvo vnútra.

„V telefonátoch podvodníci seniorov žiadajú, aby nikoho z príbuzných nekontaktovali a dodržiavali ich pokyny, pričom úmyselne volajú viackrát za sebou, aby seniorom znemožnili preveriť uvádzané skutočnosti a kontaktovať svojich príbuzných alebo iné osoby, ktorým dôverujú. Po peniaze páchatelia chodia osobne k seniorom alebo ich žiadajú, aby peniaze vložili na účty v banke,“ upozorňuje polícia.

S nečestným konaním podvodníkov sa doposiaľ stretla približne štvrtina Slovákov. Pravidelnou korisťou sú práve seniori. Z nich až 27,5 % v prieskume Poštovej banky priznalo, že prišli o peniaze v dôsledku finančných podvodov, pričom takmer u každého desiateho išlo o sumu vyššiu ako 5 000 eur. Najčastejšie však oberú podvodníci ľudí o sumy vo výške od 100 do 1 000 eur.

Aj preto Poštová banka opätovne apeluje na ostražitosť: „V posledných mesiacoch pribúdajú tak podvodné telefonáty, ako aj podvodné komunikácie s cieľom získať prístup k citlivým údajom a peniazom. Vždy preto zvážte, komu poskytujete svoje platobné údaje a údaje z karty a overte si, či ide o spoľahlivého predajcu či obchod. Ak vám chce niekto zaplatiť peniaze za tovar či službu, nepotrebuje číslo vašej platobnej karty, CVC kód a ani dátum exspirácie karty, len IBAN. Žiadne ďalšie informácie potrebné nie sú,“ upozorňuje hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.