Kto má slabšie srdce?
Celosvetová štúdia z Univerzity v Göteborgu presviedča, že rizikové faktory srdcovocievnych chorôb sú rovnaké u mužov i žien. Výsledky výskumu publikoval popredný vedecký magazín The Lancet a zahŕňala účastníkov z krajín s vysokými, strednými i nízkymi príjmami. Odborníci poukázali na to, že kardiovaskulárne ochorenia sú najviac rozšírené najmä u ľudí, ktorí mali hlbšie do vrecka.
Na výskume sa zúčastnilo vyše stopäťdesiat tisíc ľudí až z 21 krajín z celého sveta. Účastníci výskumu boli vo veku 35 – 70 rokov a na začiatku skúmania nemali žiadne spomínané choroby. Veľká štúdia sa realizovala počas jednej dekády a sledovala výskyt smrteľných srdcovocievnych ochorení, srdcového infarktu, srdcového zlyhania, ale aj mŕtvice.
Čítajte aj Volá vaša pečeň o pomoc? Farmaceutka radí, či siahnuť po bylinkách, liekoch či výživových doplnkoch
Príčin chorôb je viac
Medzi najčastejšie rizikové faktory vzniku kardio ochorení patrili metabolické, behaviorálne a psychosociálne príčiny. Prvú skupinu tvorí vysoký krvný tlak, obezita a cukrovka. Do druhej zaraďujeme fajčenie a kvalitu stravovania. K psychosociálnym faktorom patrí ekonomický stav a depresia. Vedci zistili, že metabolické rizikové faktory sú rovnaké u obidvoch pohlaví. V tomto prípade existuje jedna výnimka, ktorá je v neprospech mužov. Ide najmä o vyšší výskyt lipoproteínov s nízkou hustotou. Tradične ide o takzvaný zlý cholesterol, ktorý má označenie LDL z anglického low-density lipoprotein.
Predsa existujú malé rozdiely
Ďalší rizikový faktor, ktorý ohrozoval viac mužov ako ženy boli príznaky depresie. Ukázalo sa, že majú vyšší vplyv na chorobnosť u mužov. Nesprávna strava vplývala viac na kardiovaskulárne ochorenia u žien, ale fajčenie škodilo najmä srdcovému svalu mužov. Odborníci predpokladajú, že mladšie ženy majú údajne vyššiu toleranciu k rizikovým faktorom, ktoré vplývajú na vznik srdcového infarktu.
Nežnejšej polovičke ľudstva v tomto prípade pomáha aj hormón estrogén, ktorý patrí výlučne do kategórie ženských pohlavných hormónov. Vo všeobecnosti prispieva k elasticite ciev a takisto pečeni zbavovať sa zlého cholesterolu.
Čítajte aj Alzheimerova choroba: Desať príznakov, ktoré by vás mali varovať
Mužov viac trápi zlý cholesterol
V prípade rizikových faktorov, ktoré vplývajú na kardiovaskulárne ochorenia u mužov a žien existuje veľká podobnosť, ale aj drobné rozdiely. „Muži sú však náchylnejší na vysoké hladiny LDL cholesterolu a zo štúdii vieme, že spôsobuje patologické zmeny v koronárnych artériách,“ vysvetľuje pre portál sciencedaily.com Annika Rosengrenová z Univerzity v Göteborgu. Ako ďalej zdôrazňuje srdcový infarkt ohrozuje ženy už v mladšom veku. Pokiaľ ide o mozgovú príhodu, rozdiely medzi pohlaviami sú minimálne.
Fakty a mýty
Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trebišove výskyt chronických chorôb v posledných dekádach výrazným spôsobom ovplyvnil chorobnosť na celom svete.
Kardiovaskulárne ochorenia zaberali až 77 % celkovej chorobnosti na svete a mali až 86 % podiel na úmrtnosti. Podľa úradu medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú chronické choroby patrí nezdravá výživa a nadmerný energetický príjem, vyhýbanie sa fyzickej aktivite a fajčenie.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existuje okolo kardio chorôb viacero mýtov. Jedným z nich je napríklad to, že chronické choroby postihujú hlavne obyvateľov bohatých štátov.
Skutočnosť je taká, že 4 z 5 úmrtí na chronické choroby sa vyskytujú v štátoch chudobných a chudobnejších, a to s nízkym a stredným ziskom.
Čítajte aj Chudobným ľuďom vláda pridá desiatky eur. Od apríla. Kto dostane viac peňazí a akú sumu?
Čo pomáha udržať zdravie srdca…
Srdcu prospieva kombinácia pohybu a stravy. V rámci fyzickej aktivity sa odporúča cvičenie minimálne pol hodinu trikrát do týždňa. Preferujú sa takzvané kardio cvičenia, medzi ktoré zaraďujeme beh, bicyklovanie, plávanie a chôdzu.
V strave by mali dominovať proteíny z chudého mäsa, mliečnych výrobkov a syrov. Ďalej zdravé tuky z rastlinných olejov, semien rastlín a orechov. Takzvané zdravé tuky tvorí aj skupina omega-3 mastných kyselín, ktoré nájdeme tiež v mastných morských rybách, v lososovi, sleďoch, makrele a sardinkách.
Zaujímavé je, že srdcu pomáha aj široká škála vitamínov a minerálov, pričom spomedzi minerálnych látok je dôležitý najmä draslík, ktorého skvelým zdrojom sú napríklad banány, cvikla, biela i červená fazuľa a sójové bôby.