Ochorenie sa začína prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncetrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť však zostáva spočiatku zachovaná.
Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.
„Je dôležité, aby sme boli vnímaví voči svojim najbližším pretože včasným rozpoznaním príznakov Alzheimerovej choroby sa môže začať potrebná liečba, ktorá zmierni a spomalí priebeh ochorenia,“ hovorí Zuzana Klinčáková z Poradne zdravia Úradu verejného zdravotníctva.
Týmto typom demencie trpí každý desiaty človek vo veku nad 65 rokov a každý druhý človek starší ako 85 rokov. Na Slovensku postihuje 50– až 60-tisíc ľudí.
Čítajte viac Aplikácia už čoskoro odhalí Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu. Vedci hľadajú dobrovoľníkov
„Alzheimerova choroba je najčastejšie sa vyskytujúcou chorobou, pre ktorú je charakteristická postupná strata pamäti. Tá je spôsobená zatiaľ nie dosť dobre prebádaným ochorením mozgu. Vieme, že keď raz začnú odumierať tie štruktúry v mozgu, ktoré sú dôležité pre dlhodobú a krátkodobú pamäť, myslenie a rozumové schopnosti, ide o nezvratný a neliečiteľný proces. Tento proces sa však dá spomaľovať a prejavy demencie sa dajú zmierňovať, ak sa diagnostikuje včas,“ povedal doktor Vladimír Klement z Agapé Senior Park.
Rizikovými faktormi vzniku ochorenia sú genetika, zvláštna skupina vírusov a tiež niektoré faktory životného prostredia. Veľmi zásadným rizikovým faktorom je vek. Kým v kategórii 40 až 60 rokov pripadá na tisíc ľudí jeden chorý, v kategórii od 65 do 70 je postihnutý jeden z 50, vo veku medzi 70 a 80 rokov je chorý každý dvadsiaty, pri 80+ až každý pätnásty človek.
„Alzheimer je neliečiteľná choroba. Napriek tomu je dôležitá včasná a presná diagnostika, na základe ktorej sa dajú zmierňovať alebo stabilizovať príznaky choroby – najmä depresia, úzkosť, nespavosť, halucinácie a bludy. Samoobslužné činnosti sa však zhoršujú čoraz viac, preto je človek trpiaci alzheimerom postupne odkázaný na starostlivosť iných,“ dodáva doktor Klement.
Riziko vzniku demencie Alzheimerovho typu môžeme znížiť, ak budeme žiť život prospievajúci nášmu mozgu. Výskumy potvrdzujú, že najúčinnejšou prevenciou je vyvážená strava, pravidelný pohyb a rozmové cvičenia. Včasná prevencia je mimoriadne dôležitá, pretože doposiaľ na toto ochorenie neexistuje liek.
Ako možno zmierniť nástup choroby
- Starajte sa o svoje zdravie – Fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, kardiovaskulárne choroby. Týmto problémom je možné predchádzať zdravým životným štýlom.
- Podporujte fyzickú aktivitu – Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že fyzická aktivita môže pomáhať redukovať riziko rozvoja demencie. Fyzická aktivita posilňuje imunitný systém, zvyšuje mozgovú aktivitu, posiňuje kardiovaskulárny systém, znižuje hladinu škodlivého cholesterolu, posilňuje steny ciev, normalizuje krvný tlak. Dôležité je realizovať fyzickú aktivitu na čerstvom vzduchu.
- Zdravo sa stravujte – Dobre fungujúci mozog si môžeme udržať zdravou a vyvýženou stravou. Stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, ryby, olivový olej pomáha znižovať riziko demencie. Potraviny, ktoré sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, znižujú riziko Alzheimerovej choroby. Potrebný je dostatočný príjem kyseliny listovej, vitamínov skupiny B a vitamínu E. Odporúčané je piť vodu, čerstvo pripravené šťavy, zelený čaj.
- Stimulujte svoj mozog – Stimulovanie mozgu duševnou aktivitou môže brániť rozvoju Alzheimerovej choroby a iných typov demencií. Stimulujte svoj mozog: komunikáciou a rozhovormi s ľuďmi, čítaním kníh, dennej tlače, písaním (napr. denníka, vlastných myšlienok), spoločenskými hrami (šach, pexeso a podobne), puzzle, vzdelávaním sa v problematike, ktorá vás zaujíma, riešením krížoviek, vypĺňaním sudoku, plánovaním pracovného týždňa, plánovaním domácich osláv, sledovaním vedomostných súťaží. Trénovať vybavovanie spomienok – spomeňte si na sny, zážitky z detstva.
- Sociálna aktivita – Sociálne aktivity sú tiež prospešné pre mozog, pretože komunikácia, plánovanie a organizovanie rôznych aktivít stimulujú mozgové funkcie, udržujú človeka v aktivite, pričom pomáhajú znižovať riziko demencie a depresie.