Foto: agel.sk
Ako dlho sa psychológii venujete, a prečo ste si ju vybrali?
K psychológii ma priviedla túžba porozumieť ľudskej psychike, správaniu ľudí, ich vzťahom a možnosť priviesť niekoho ku zmene k lepšiemu. Od detstva som rada čítala knihy, ktoré sledovali vývoj rodinných vzťahov naprieč generáciámi, sledovala som životopisy a zaujímala sa o to, čo ľudí ovplyvňovalo. To už bol krôčik k tomu, že som si vybrala pre svoje štúdium psychológiu s tým, že som sa jej chcela aj profesne venovať.
Je pri tejto práci potrebné mať ukončenú konkrétnu špecializáciu?
Psychológ, ktorý pracuje v zdravotníctve, potrebuje okrem univerzitného štúdia absolvovať aj špecializačné štúdium v klinickej psychológii, ktoré trvá minimálne tri roky. Okrem neho potrebuje mnohé iné školenia v psychodiagnostike a pre terapeutické vedenie ľudí je vhodný psychoterapeutický výcvik. Vzdelávanie psychológa je naozaj celoživotné, ale keď sa spojí láska k práci a k pomoci iným, tak to ide.
Akým pacientom sa venujete?
Mám ukončenú rodinnú terapiu, venujem sa deťom aj dospelým. Mám skúsenosti s diagnostikou a s terapeutickým vedením u detí, u adolescentov, u dospelých, v párovej terapii a aj v smútkovom poradenstve. Posledné roky som pracovala v oblasti onkológie. Nikto by nemal zostávať so svojimi ťažkosťami sám, takže ktokoľvek, kto má problémy so svojím prežívaním, s úzkosťami, so strachmi, kto prechádza náročným obdobím, môže navštíviť ambulanciu psychológa. Tiež rodičia s deťmi, ktorí riešia výchovné a vývinové otázky. Vítané sú aj páry, partnerské, manželské či prežívajúce krízové obdobie. Tiež ľudia, ktorí potrebujú psychodiagnostické vyšetrenie pre účely sociálnej poisťovne, pri výbere štúdia, povolania, pre potreby odborného lekára.
Stretávate sa v práci aj s ťažkými prípadmi?
Je náročné určiť, kto prichádza s „ťažkým problémom” a kto s ľahším. Kto prechádza smútkom, strachom, úzkosťou a borí sa s týmito pocitmi, môže byť jeho stav neznesiteľný. Kto zažíva alebo zažil stratu blízkeho, tiež zažíva neznesiteľné a ťaživé pocity. Ľahšie sa iste pracuje s človekom, ktorý si sám zvolí stretnutie so psychológom, je zväčša tiež motivovaný ku zmene, k práci na sebe. Naopak, s tými, ktorí neprídu celkom dobrovoľne, môže byť spolupráca obťažnejšia.
Kedy musí zdravotný stav pacienta posúdiť psychiater?
Spolupráca psychológa a psychiatra je v tomto smere viac než žiadúca. Ide o odbory, ktoré sú vzájomne prepojené a sú ľudia, ktorí sú v starostlivosti psychiatra a psychológa súčasne. Tiež mnohí prichádzajú práve po odporučení psychiatra a naopak, stáva sa, že ľuďom práve psychológ odporučí vyšetrenie u psychiatra. Niektorí ľudia majú obavy pred psychiatrickým vyšetrením, psychofarmakami, vtedy sa snažíme vysvetliť dôvody, prečo je to potrebné, v čom im môžu psychofarmaká zlepšiť kvalitu života.
Ľudia sú dnes oveľa viac vystavení stresu. Je možné ho odbúrať? Vaše rady…
Ako odbúrať stres je oblasť, o ktorej by sme mohli hovoriť hodiny. Všeobecne je dobré, keď ľudia dodržujú základy psychohygieny a starajú sa o seba: majú dostatočný spánok, pohyb, pravidelnú a vyváženú stravu, majú okolo seba ľudí, o ktorých sa dá oprieť, doprajú si oddych. Stres je niekedy aj dobrý a motivujúci, vie nás vyburcovať, ale ten škodlivý vie v našom prežívaní a v tele narobiť veľa škody. Pozitívne však je, že lepšie zvládanie stresu je možné sa naučiť, aj v spolupráci so psychológom.
Ako relaxuje a odbúrava stres samotný psychológ?
Psychohygiena sa týka aj mňa a pre mňa je relax spojený práve s rodinou, ale aj so samou sebou. Najlepšie zrelaxujem aktívnym pohybom, športom, špeciálne beh je pre mňa aktivita, ktorá dobíja. Rada behám v prírode, kde sa kochám a načerpávam energiu. Tiež dobrá kniha je pre mňa na nezaplatenie, preto ma láska ku knihám sprevádza po celý môj život.