Ako funguje?
Imunita je komplexná, obranná schopnosť organizmu zvládať záťažové situácie, najčastejšie v podobe chorôb. Zvyčajne ju napádajú vírusy, choroboplodné zárodky, baktérie. Dokážu sa rýchlo zahniezdiť v ľudskom tele a vyvolať infekčné ochorenia, ktoré nás pripútajú na lôžko aj na viac ako dva týždne. Telo si vlastnú obranyschopnosť dokáže šikovne regulovať vďaka pravidelnému cvičeniu či pestrej strave. V prípade, ak zo stereotypu dobrej starostlivosti o naše telo predsa len vybočíme, počítať môžeme s nepríjemnými následkami. Imunitný systém totiž rúcajú viaceré nenápadné zlozvyky.
Viac zlosti i chorôb
Prvým zlým návykom je neustála podráždenosť, nervozita a stres. Ak sa dokážeme nahnevať pri doslova každej príležitosti, chrípka a iné obdobné choroby majú k nám o čosi bližšie. Stres je prirodzená reakcia organizmu na záťaž, tak fyzickú ako aj psychickú. V malej miere je pre telo vyslovene prospešný, pretože nás núti tvoriť, vymýšľať nové veci, učiť sa. V opačnom prípade sa však do tela vyplavuje priveľké množstvo hormónov adrenalínu a kortizolu.
Čítajte aj Odborníčka radí: Chcete začať chudnúť vo vyššom veku? Nemusí to byť žiadna drina
Posledná spomínaná látka patrí do kategórie typických stresových hormónov, ktoré môžu pri dlhodobej záťaži spôsobiť takzvaný chronický stres. Zatiaľ čo kortizol stúpa, v organizme klesá hladina prostaglandínov. Tieto hormóny regulujú krvný tlak, bránia zápalom a podporujú imunitný systém. Stres dokážeme potlačiť prechádzkami, meditáciou, počúvaním hudby či stretnutiami s pozitívne naladenými ľuďmi. Vyhnúť by sme sa naopak mali neustálemu sledovaniu negatívnych správ, namosúreným ľuďom a hádkam.
Alkohol skôr ubližuje
Imunitný systém je v boji s vírusmi vyzbrojený skvelými pomocníkmi. Ide predovšetkým o biele krvinky, takzvané T-bunky. Biele krvinky likvidujú choroboplodné zárodky a udržiavajú nás mimo ohrozenia infekčných chorôb. Existuje však spôsob, ako týmto neviditeľným nepriateľom choroboplodných látok ublížiť. Napríklad, pravidelné pitie alkoholu dokáže nabúrať celkovú imunitnú odozvu ľudského tela.
Hovorí sa, že napríklad jedno pivo u žien a dve u mužov denne už majú negatívny vplyv na imunitný systém. Alkohol totiž znižuje schopnosť bielych krviniek zabíjať mikróby. Okrem nádchy a kašľa sme pri pravidelnej konzumácii alkoholu viac chorľaví, lepia sa na nás infekčné choroby, zápaly a v najhoršom scenári sa objavuje aj rakovina. Naopak, imunitu povzbudzuje pitie pitnej vody, kedy má organizmus dostatočný priestor na vyplavovanie mikróbov z tela.
Kľúčový je počet hodín spánku
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá reálne, aj horší spánok v noci sa dokáže podpísať pod schopnosť tela bojovať s chorobami. Imunitný systém sa totiž počas nočného odpočinku snaží naberať čo najviac sily, aby mohol zvládnuť náročný deň. V tomto prípade tak platí priama úmera, že čím menej spíme, tým viac sily uberáme imunitnému systému. Viaceré výskumy potvrdzujú, že ľudia, ktorí spia menej ako sedem hodín denne sú náchylnejší na vírusové a bakteriálne ochorenia. Odborníci sa tiež dušujú, že chabý spánok má na svedomí aj úbytok bielych krviniek, ktoré chránia naše telo pred vonkajšími vplyvmi.
Čítajte aj Cukor: Kedy je liekom a kedy jedom? A prečo živí rakovinu?
Strážme si hmotnosť, pomáha to
Odborníci veria, že štíhli ľudia môžu mať lepšiu pozíciu v boji s infekciami. Nadváha a obezita predstavujú pre telo nielen fyzickú záťaž. Spôsobujú totiž celý rad srdcovocievnych ochorení, cukrovku, rakovinu či mŕtvicu. Obezita je dávno považovaná za faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje imunitu. V tejto súvislosti vedci urobili zopár zaujímavých výskumov. Aj v tomto prípade si svoje tézy otestovali na myšiach. Ukázalo sa, že obézne myši mali zníženú schopnosť produkovať prirodzené látky, ktoré bojujú proti baktériám a vírusom. Primeraná hmotnosť nezaťažuje telo, ktoré sa tak nezameriava na boj s civilizačnými, ale bežnými a vírusovými chorobami.