Na zmiernenie psychických následkov bolesti však neponúkajú lieky ako voľbu číslo jeden. Majú jednoduchšie riešenie. Kľúčom k úspechu je pohyb a práca na svojich cieľoch.
Trápi veľkú skupinu populácie
Vedecká štúdia potvrdzuje, že flexibilita je základom ochrany duševnej pohody u ľudí s chronickou bolesťou. Výskumníci totiž zistili, že najväčšou záťažou pre duševné zdravie ľudí s chronickými bolesťami nie je nevyhnutne intenzita fyzického utrpenia, ale miera, do akej zasahuje do ich každodenného života. Štatistiky sú v tomto prípade neúprosné. Chronická bolesť postihuje celosvetovo približne pätinu populácie. Väčšinou obmedzuje ľudí v zamestnaní a v súkromí.

Dôležitá nie je len miera bolesti
Súvislosťou medzi silou fyzickej bolesti a psychickou pohodou sa zaoberali odborníčky z Edith Cowan University. Vedkyne z tejto inštitúcie Tara Swindellsová a profesorka Joanne Dicksonová skúmali viac ako 300 ľudí, ktorých trápila chronická bolesť. Účastníci výskumu odpovedali najmä na otázky o ich duševnej rovnováhe, intenzite ich bolesti a o tom, do akej miery zasahovala do ich bežných činností počas dňa.
Riešenie? Zameranie na záľuby
Profesorka Dicksonová je presvedčená, že ľudia s bolesťami nemusia mať psychickú a ani fyzickú kapacitu na to, aby sa zúčastňovali na akýchkoľvek aktivitách v priebehu dňa. V dôsledku toho bolesť neovplyvňuje len ich telesnú schránku, ale aj psychickú pohodu. Ako vysvetľuje, dopad bolesti na duševné zdravie dokáže ovplyvňovať schopnosť človeka prispôsobovať sa životným ťažkostiam a prekážkam. Výbornou pomôckou je to, ak zostaneme v pohybe a pracujeme na svojich cieľoch. V tomto prípade nie je dôležité, ako rýchlo sa dopracujeme k výsledkom nášho snaženia. Podstatné je, aby sme nestrácali chuť do života.
Oberá o schopnosť tešiť sa
Podľa Tary Swindellsovej sa ukázalo, že vplyv na duševnú rovnováhu nemá ani tak sila bolesti, ale to, že limituje ľudí v ich aktivite. „Naše zistenia prvý raz potvrdili, že odlišná motivácia sa javí ako ochranný a tlmiaci účinok pri udržiavaní duševnej pohody u ľudí s chronickou bolesťou,“ uviedla pre sciencedaily.com. "Ak sa teda dokážete prispôsobiť a nachádzať nové spôsoby na dosiahnutie toho, na čom vám v živote najviac záleží, môžete si ochrániť psychiku.“

Pomáha aj spánok i peniaze
Predchádzajúce výskumu potvrdili, že významnú úlohu pri zvládaní bolesti mali fyzikálne a sociálne faktory. Do prvej skupiny patria spánok, zranenie, choroba. K sociálnych faktorom zaraďujeme napríklad zamestnanie, sociálnu podporu a ekonomické faktory. V prípade, že trpíte bolesťami v dôsledku úrazu či chronickej choroby, tento stav sa zhoršuje pri problémoch v práci, v dôsledku nedostatku financií a v prípadoch, keď ste osamelí. Naopak, bolesť zmierňuje aktivita, a to fyzická aj psychická. Bolesť potlačí nielen chôdza, ale aj zameranie sa na vlastné životné ciele. Obidve odborníčky sa tak zhodujú, že pokiaľ sa nevzdáme svojich záľub, napríklad v podobe záhradkárčenia, návštev múzeí, vyšívania či pletenia, máme väčšiu šancu zostať v duševnej rovnováhe, aj keď nás trápia bolesti.