Psychologička z občianskeho združenia Horses Heal Jana Janičová prezrádza, ako funguje v praxi terapia s koňmi. A ide skutočne o veľkolepý zážitok.
Kedy sa začali využívať kone v rámci tetapií?
Pozitívne účinky koňa na človeka boli popísané už v starovekom grécku. Vtedy sa verilo, že kone sú „boží poslovia“ a majú schopnosť priviesť ľudí do kontaktu s duchovným svetom. Hinduisti a Kelti verili, že kone cestujú medzi nebom a zemou, medzi životom a smrťou. Podľa biblických príbehov o Zachariášovi Boh použil kone a ich jazdcov, aby šírili jeho posolstvo. Hippokrates veril, že jazda na koni má akýsi liečivý rytmus a písal o potenciáli jazdy na koni. Vtedajší lekári ju odporúčali ako preventívnu liečbu duševných problémov. V roku 1870 bola publikovaná prvá štúdia o účinkoch jazdenia na koni pre človeka a o osem rokov neskôr bola publikovaná kniha Benefity jazdy na koni z medicínskeho hľadiska. Jazda ako terapeutický nástroj sa spopulárnila cca v 50. rokoch 20. storočia, a v roku 1969 vznikla Severoamerická asociácia jazdenia pre hendikepovaných, z ktorej sa neskôr stala asociácia PATH Intl. (Professional Association of Therapeutic Horsmanship International).
Ako vplývajú kone na zdravie človeka?
Existuje viacero prístupov, ktoré zakomponovali kone do starostlivosti o zdravie človeka. Majú pozitívne účinky na fyzické zdravie, pozitívny efekt na pohybový aparát, a z hľadiska duševného zdravia je prospešné najmä nadviazanie kontaktu a puto vytvorené medzi zvieraťom a človekom, s ktorým sa ďalej pracuje. Výhodou pri intervencii s koňmi v oblasti duševného zdravia je aj prírodné prostredie, v ktorom sa pracuje. Benefitom je to, že sme v prírode na čerstvom vzduchu v kontakte so sebou aj prírodou.
Ktoré konkrétne problémy a u akých skupín ľudí dokážu liečiť tieto zvieratá?
Výskumy poukazujú na to, že blízky kontakt so zvieratami súvisí s lepším celkovým zdravím. Benefity sa zistili v oblasti sociálno-emocionálneho učenia, odolnosti, sebauvedomenia a sebadôvery, socializácie, komunikácie a pod. Podľa niektorých autorov môžu kone počas intervencie u klientov navodzovať pozitívne psychologické efekty, napríklad u ľudí s hendikepom môže jazdenie umožniť zažiť pocit „normality“.
Aké ďalšie uplatnenie má v liečbe ľudí?
Intervencia v asistencii s koňmi má uplatnenie u detí s poruchou správania, pri poruchách autistického spektra, pri traumách, záťažových situáciách, úzkostných stavoch a podobne. Pracuje sa s témami asertivity, sebadôvery, vytvárania zdravých vzťahov založených na dôvere, uvedomenia si a regulácie prežívaných emócií a podobne. Môže byť teda zameraná na fyzické ťažkosti (motorika, rovnováha, držanie tela, koordinácia, napríklad u detí s detskou mozgovou obrnou), ale aj na duševné problémy týkajúce sa prežívania nadmerného stresu, zmiernenia symptómov posttraumatickej stresovej poruchy, úzkosti, depresie. Ukázalo sa, že intervencia s koňmi môže mať pozitívne ovplyvniť aj maladaptívne vzorce správania. Je však veľmi dôležité, aby túto činnosť vykonával profesionál a aby bola zabezpečená bezpečnosť pre klienta aj pre koňa.
Ako sa terapia robí?
Príroda a zvieratá sú neoddeliteľnou súčasťou nášho prostredia, so zvieratami si vytvárame vzťahovú väzbu i opatrujúce vzťahy a dokážeme sa na seba navzájom naladiť. Kontakt so zvieratami i rozvíjanie tohto vzťahu v detskom veku podporuje u detí učenie aj objavovanie, naše približovacie správanie a dôveru k druhým. Práve to môže byť prospešné pre vytváranie vzťahov s inými ľuďmi. Vzájomný kontakt napomáha sociálnej interakcii, schopnosti empatie, zlepšuje náladu a pomáha zvládať bolesť i stres. Spätosť s priateľským zvieraťom v nás navodzuje pozitívne psychologické účinky, za ktoré je zodpovedný oxytocín. Jeho uvoľňovanie nie je spôsobené akoukoľvek interakciou, ale závisí aj od kvality vzťahu. So zvieratami si môžeme vytvárať podobné väzby ako s ľuďmi, a ak sú zvieraná na to geneticky spôsobilé, recipročne reagujú.
A prečo práve kone?
Najviac prebádaný je azda pohyb koňa, ktorý je pre človeka prospešný. Pohyb chrbta koňa patrí k základným rehabilitačným a liečebným prostriedkom. Výskumy naznačujú, že jazda na koni stimuluje obidve naše hemisféry, že pohyb koňa je jedinečný a má významný vplyv na ľudské telo, pričom je náročné ho napodobniť inými prostriedkami. K etologickej charakteristike koní patria ich veľkosť, sila, kongruencia neverbálnej komunikácie, inštinktívna povaha – kôň ako korisť pre iných predátorov, kone sú spoločenské, stádové a citlivé, majestátne zvieratá, nie sú agresívne, patria k takzvaným únikovým zvieratám, teda pri ohrození je ich prvá reakcia útek. Ak ten nie je možný, vtedy útočí. Pri intervencii s koňmi je znalosť správania koňa nevyhnutná.
Čo sa deje počas terapie?
Pracujeme s interakciou medzi zvieraťom a človekom a významnú úlohu zohrávajú naše emócie aj správanie, keďže kone majú istú prirodzenú schopnosť zachytiť naše emocionálne prejavy. Zvlášť sú citlivé na prejavy strachu, hnevu, nepokoja, zúfalstva, ktoré odrážajú, teda zrkadlia. Poskytujú nám príležitosť na projekciu a následný transfer, zrkadlenie. Vyzerá to tak, že kôň zostane s nami, alebo odchádza preč, ignoruje, nie je sústredený, je roztržitý, rozptyľovaný inými koňmi, je ospalý, hryzie, je hlučný, erdží atď. Reagovaním nám pomáha uvedomiť si, čo prežívame, aké signály vysielame, a aké reakcie potom z okolia dostávame. Človek počas intervencie sa na koňa „napojí“, toto spojenie podporí sebauvedomenie a následne dochádza k regulácii a spracovaniu emócie.
Aké spojenia človek – kôň existujú?
Existujú rôzne úrovne interakcie s koňom – od česania, hladkania, kŕmenia, vodenia až po samostatné vedenie. Samotné jazdenie pri tomto type intervencie nie je jeho súčasťou. Dôležité je, aby sme pri práci s koňmi vychádzali z prirodzených potrieb. Keďže vieme, že sú to lovené zvieratá (korisť), človek je predátor, ktorého musia vedieť prečítať v okamžiku. Ak by zlyhali v prírode a predátora by neodhadli, neprežili by. Preto každý pohyb, pohľad aj tlkot nášho srdca či intenzita nášho dýchania sú pre kone signálmi. Okrem toho sú zároveň stádové zvieratá, a sú neustále v strehu. Ak jeden zo stáda zacíti nebezpečenstvo, stúpa adrenalín a pripraví sa na útek.
Čo stane, ak k nim pristupujeme s nie dobrou náladou?
Ak ku koňom pristúpim s agresivitou, hnevom, či strachom, a kým túto emóciu v sebe nespracujem, k napojeniu nedôjde. Vo chvíli, keď sa upokojím a tep sa ustáli, rovnako zareaguje aj kôň. Takýmto spôsobom máme príležitosť uvedomiť si, pomenovať aj spracovať to, čo prežívame. Áno, kone žijúce vo voľnej prírode oproti tým domestikovaným sú pravdaže ostražitejšie a citlivejšie na naše signály. Sledovať a zažiť to, ako sa krok po kroku divoké lovené zviera a predátor naučia s dôverou spolupracovať, bolo fascinujúce. Tak ako človek, aj každý kôň je jedinečný. Je ako biely nepopísaný papier, na ktorý si pri interakcii s ním postupne vytvárame obraz. Neintriguje, nekonšpiruje a aj preto môže byť pre nás úžasným spoločníkom aj učiteľom.
Odkedy sa venujete tejto práci?
Psychológiu som vyštudovala na Slovensku a viaceré študijné programy prirodzeného horsmanshipu som absolvovala v Medzinárodnom školiacom stredisku Montyho Robertsa v Kalifornii v USA. Absolvovala som tam aj stáž, na ktorej som spolupracovala na programe určenom pre vojnových veteránov a ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou, ale v podstate sa vzdelávam neustále. Založila som občianske združenie Horses Heal, v ktorom pracujeme s koňmi a ľuďmi a zameriavame sa najmä na podporu duševného zdravia. Organizujeme workshopy pre rôzne vekové skupiny obyvateľstva, ktoré sú zostavené zážitkovo s ohľadom na vek a celkovú predispozíciu účastníkov.
Ako fungujú workshopy?
Ide o zážitkovú intervenciu, ktorá spája kone a ľudí. Používame štruktúrovaný prístup založený na činnostiach, ktoré zároveň podporujú osobný rast, posilňujú sebadôveru a aj oblasť komunikácie. Kone môžu reagovať na náš emocionálny stav bez potreby verbálnej komunikácie, cítia náš strach a prirodzene naň reagujú. To, ako interagujeme s koňom, nám poskytne informácie o tom, ako spolupôsobíme s ostatnými. Intervencie v asistencii s koňmi sú doplnkovými metódami, pričom vychádzame z toho, že kontakt s koňmi má priaznivé účinky po fyzickej aj psychickej stránke. Učíme sa byť vnímavejší a v našich reakciách pokojnejší či miernejší. V rámci našich programov využívame rôzne aktivity na zblíženie sa koňa a človeka. S vytvoreným putom ďalej pracujeme na báze dobrovoľnosti a partnerskej spolupráce prostredníctvom reči nášho tela, očného kontaktu, dôležitý je aj náš dych. Ak chceme, aby nám kôň dovolil vstúpiť do jeho sveta, je potrebné, aby sme vychádzali z jeho potrieb, dodržiavali zásady a pravidlá spoločenského poriadku jeho ríše.
Aké úspechy má táto terapia vo svete?
Terapie s koňmi sú v zahraničí často využívané pri práci s problémovou mládežou, ale napríklad aj pri práci s traumou u zneužívaných detí aj vojnových veteránov. Do skupiny intervencie s koňmi patria aj aktivity, zážitkové učenie, terapie i coaching a súzastrešujúcim termínom pre programy zamerané na podporu zdravia a osobnej pohody pomocou koní. Programy sú štruktúrované, vykonávajú ich odborníci, a zameriavajú sa na stimuláciu viacerých oblastí zvládania emocionálnych, kognitívnych, sociálnych i motorických ťažkostí.