Ako by ste zhodnotili prvé mesiace tohto roka?
Poviem to takto: chvalabohu, darilo sa nám v našom divadle. Predstavenia, ktoré máme v repertoári (Mužské oddelenie, Pán Strom, Spev kohúta, Madona s dieťaťom, Deti doby), sme mali všetky vypredané. A to nielen na našej scéne, ale aj na našich stálych scénach po celom Slovensku. Takisto sme stihli už v januári rozbehnúť tvorivé prípravy muzikálu Ako som vstúpil do seba.
Prečo ste oprášili predstavenie Ako som vstúpil do seba?
Isto aj preto, že je to aj v súčasnosti zaujímavá a hádam aj nadčasová téma. A možno aj malý návod, aby si každý z nás raz mohol začas „zavandrovať“ do seba a urobiť si takú malú súkromnú ľudskú inventúru. Skrátka, trochu v sebe porozmýšľať o sebe.
Ak sa nemýlim, hra Ako som vstúpil do seba má už svoju javiskovú históriu…
Prvý raz ju uviedol v roku 1981 vo vtedajšom trnavskom Divadle pre deti a mládež režisér Juraj Nvota. Bola to aj moja prvá hra, ktorá vznikla pre iné divadlo ako naše. Postavu Stana v hre vtedy hral a hudbu do predstavenia skomponoval Jaro Filip, čo bola aj jeho prvá herecká postava v Trnave. V roku 1998 sme hru uviedli na našej scéne so skvelou hudbou Jána Melkoviča a v réžii Ondreja Spišáka, dosiahla 139 repríz. Títo dvaja tvorcovia sú podpísaní aj pod súčasným uvedením hry, ktorú ako muzikál predstavuje RND spolu s tvorivým tímom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Hru Ako som vstúpil do seba už uviedli viaceré divadlá u nás i v zahraničí.
V tomto muzikáli máte v podstate aj „čertov“, aj „anjelov“, pomocníkov aj parazitov…
V inscenácii účinkuje jazyk, nervy, sliny, ale aj pamäť, srdce, ktoré hlavného hrdinu v podstate láskavo chráni. Ale do cesty v sebe sa hrdinovi postavia aj paraziti, ktorí chcú iba to najhoršie pre nášho hlavného hrdinu. Samozrejme, zachránia ho verné krvinky…
Súčasťou spomínaného predstavenia má byť aj prezentácia vašich poviedok Desatoro. Pre ktorých hriešnikov sú tieto „prikázania“ určené?
Hádam pre všetkých divákov a čitateľov, ktorým je poetika nášho divadla blízka. Prvé vydanie knižky poviedok Desatoro vyšlo v Ikare v roku 2006 a hneď sa aj vypredalo. Najnovší výber poviedok vychádza v našej Agentúre RND a sprevádzajú ho fotografie Ctibora Bachratého z inscenácií RND Desatoro a Sedem hlavných hriechov. Práve tieto dve inscenácie vznikli na základe poviedok Desatora.
Hrávate často aj mimo Bratislavy? Kde všade ste hrali už tento rok?
Okrem prípravy projektu Ako som vstúpil do seba sme toho stihli dosť aj s uvádzaním našich hier doma i na zájazdoch. Až štyri predstavenia hry Deti doby sme zahrali v Topoľčanoch, hrali sme v Prievidzi, na Myjave, v Senici, v Banskej Bystrici, Lučenci, v Bánovciach nad Bebravou, Galante, Trnave, vystupovali sme aj v Starej Turej, v Trenčíne, Púchove či v Partizánskom. A od apríla nás čakajú ďalšie zájazdy a nielen na Slovensku, ale aj na Morave.
RND je aktívne. Marketing a promotion podporujú predaj divadelných produktov napríklad aj na USB kľúčoch…
V rámci našej spolupráce so SĽUK-om vznikli tri inscenácie (Jááánošííík po tristo rokoch, Malý veľký muž a Ako som vstúpil do seba), ktoré časom chceme ponúknuť našim divákom vo forme USB kľúča. Práve po aprílovej premiére muzikálu Ako som vstúpil do seba chceme pred divákmi prezentovať nielen knižku Desatoro (a zopár navyše), ale aj javiskový záznam muzikálu o Štefánikovi Malý veľký muž.
Napriek svojmu veku ste ešte stále spoločensky aktívny, aký je váš recept na úspech?
V prvom rade želám každému, aby mal také zamestnanie či povolanie v živote, ktoré ho bude skutočne tešiť. Mne sa to podarilo, lebo divadelná práca ma neotravuje ani neničí, skôr naopak. Dokonca aj keď som mierne chorý – ako napríklad teraz – divadlo mi pomáha rýchlejšie sa dať dokopy. Dúfam, že to nejako zvládnem, pretože máme teraz veľa predpremiér. Už sa teším na divákov, ktorých zároveň pozývam na dobrodružnú cestu do seba.
Súčasný život je uponáhľaný, o slovo sa stále častejšie hlásia moderné technológie a umelá inteligencia…
Umelá inteligencia už zasahuje viac-menej do našich životov. A aj bude. Je to mimoriadne aktuálna téma, na jednom mieste sa jej dotýkame aj v muzikáli Ako som vstúpil do seba.
RND má dokonca svoj vlastný časopis.
Vydávame divadelnú ročenku. Naša RND REVUE vychádza pravidelne každú sezónu od roku 1993. Mapujeme v nej všetko, čo sa za daný divadelný rok udialo v našom divadle a v našom okolí.
Za celé dekády sa v RND vystriedala plejáda hercov a herečiek vrátane osobností. RND má stále svoj kredit. Čím to je?
Je ako to vtipné konštatovanie o trávniku. Angličania hovoria o svojich trávnikoch, že šesťsto rokov ich treba poriadne strihať a polievať a potom už sú také, aké majú byť. V RND sa šesťdesiat rokov usilujeme robiť poriadne divadlo a potom už by už to naše divadlo hádam aj malo poriadne fungovať…
Osobne som sa k radošincom dostal na základnej škole, keď mi spolužiak požičal 2LP Jááánošííík a Človečina. Kedy podľa vás nastal zlom a RND začalo byť slávne?
Jááánošíííka sme v sedemdesiatych rokoch hrávali po vysokoškolských internátoch, kde sme si tuším našli svojho diváka práve v období, keď sme to najviac potrebovali, a keď sme to aj so schvaľovaním našich textov a inscenácií nemali ľahké. Našli sme si cestu k divákom a oni k nám, mám z toho radosť. Prajem každému divadelníkovi, aby sa toho dožil.
Keď sa vo svojom živote obzriete za sebou, zmenili by ste niektoré svoje rozhodnutia?
Každý človek by vo svojom živote niektoré rozhodnutia zmenil. Ale v zásade by som toho asi veľa nemenil.
Čo by ste na záver odkázali svojim rovesníkom?
Želám všetkým, aby si bez zbytočných starostí užili v roku čo najviac slnečných dní. A ak by to chvíľami malo byť aj s naším divadlom, bol by som rád.
Stanislav Štepka
Stanislav Štepka sa narodil v roku 1944 v Radošine. Slovenský spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec a textár je dlhoročným vedúcou osobnosťou Radošinského naivného divadla (RND). V roku 1965 absolvoval Pedagogickú fakultu v Nitre, neskôr v roku 1977 žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1963 je umeleckým šéfom (RND). V decembri toho istého roku mala premiéru jeho prvá divadelná hra Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. V rokoch 1964 až 1969 bol Štepka pedagógom v Bojnej, v rokoch 1970 – 1975 redaktorom Učiteľských novín v Bratislave. V období medzi rokmi 1976 až 1983 pracoval ako redaktor zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1983 je Štepka profesionálnym divadelníkom a spisovateľom na voľnej nohe. Od roku 1997 je majiteľom Agentúry RND, ktorá sa stará o chod a prevádzku RND. Štepka žije v Bratislave, je ženatý a má dve deti. V roku 2006 dostal Zlaté pero ako cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za zbierku Desatoro (a zopár navyše). O štyri roky neskôr prevzal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo ako originálny a všestranný divadelný umelec a vedúca osobnosť RND. V lete oslávi svoje osemdesiate narodeniny.